V bratislavskej Astórii na jeseň roku 1942 napísal Ján Kostra slávnu skladbu Ave Eva, Milo Urban svoj román Živý bič, U Michala Rudo Sloboda rozdával svoj Rozum, Mitana tam dostal riadne po papuli. Básnici, spisovatelia, novinári, mladé redaktorky miestnych vydavateľstiev a ďalší spolustolovníci bohémy sa presúvali medzi Metropolkou, Luxorkou a Grandkou, Astorkou či Štefánkou, od rána vysedávali
Boh. Býva zmyslom, obsahom, cieľom, podstatou ľudských životov. Obraciame sa na neho, prosíme ho, žiadame. V úzkosti, strastiach, žiaľoch, potrebách. Menej v radosti a spokojnosti, keď sa nám zdá, že si vystačíme aj sami – nevďačné ľudské pokolenie. Nazývame ho aj Najvyšším, Spravodlivým, Mocným, Pánom na nebesiach. Býva nám vyšším princípom. Sudcom a rozsudzovateľom. Prítomný, aj keď