José Viriato sa každý deň nadránom vydáva na obchôdzku kontajnerov. Nechodí do práce, živí sa obnovovaním a predajom vecí, čo iní odhodia. Žije sám so svojimi dvoma psami, po traumách prežitých v detstve nestojí o ľudskú spoločnosť. Pre susedov je čudák a zberač odpadkov, ktorého radi ohovárajú za chrbtom. Zo samoty ho vytrhne až nečakané priateľstvo s rovnako osamelou susedou. Isabela
Už nie celkom dievča, ešte nie úplne žena. Dcéra portugalských kolonistov narodená v Mozambiku. Navonok „malá biela kolonistka“, dušou rebelka, cíti, že svet, kde sú belosi pánmi a černosi sluhami, nie je v poriadku. Čo robiť, keď jej milovaný otec a hrdina je nenávidený rasista? Čo robiť, keď po vyhlásení nezávislosti vypukne v Mozambiku krvavé násilie a rodičia ju pošlú do Portugalska k rodine,
Maria Luísa je inteligentná, vtipná, talentovaná a ... tučná. V detstve sa jej posmievali, v mladosti ju zradil milovaný muž, ona je však odhodlaná vydobyť si svoje miesto pod slnkom a nájsť šťastie. Musí sa však vysporiadať s bolestnou osamelosťou, komplikovaným vzťahom s matkou, neskôr smrťou oboch rodičov či (ne)naplnenou túžbou po dieťati. Útechu nachádza v písaní, umení a nemom porozumení