Zbierka básní s názvom Slovo dýcha je rozdelená do štyroch častí. V prvej časti „Podoby slova“ vníma poetka ľudské slovo i Slovo s veľkým „S“ ako entitu, ktoré umožňuje básnikom „umelecké dýchanie“ a oslobodzuje nás, „keď sme v sebe sami“ (báseň Umelecké dýchanie). Je to Slovo, ktoré neubližuje, ale pomkýna k vnímaniu krásy, bolo na počiatku vekov, má svoje pravidlá a je doslovne vyslovené dušou
Poetka I. Lukáčová (autorka zbierok Slnko šetrí zápalkami, 1996, Písmovízia, 2002, Láskolam, 2004, Duo s ozvenou, 2006, Dotyky nehy, 2009, Deň celý láskavý, 2011) prichádza s pomerne nezvyčajným dielkom v súčasnej poézii - s ucelenou básnickou kompozíciou, ktorá je vystavaná na pôdoryse prírodnej lyriky. Predstavuje nám les ako organizmus, ktorý nám môže byť partnerom. No zároveň vnikajúc do jeho
Šiesta básnická zbierka poetky zo Zemplína "Deň celý láskavý" je pozoruhodná výpoveď o vnímaní vlastného bytia. Zbierka má jednotiaci motív a pripomína hudobnú kompozíciu, čím možno v čitateľovi umocňuje naliehavosť odkazu, ktorý je zakódovaný v básňach. Lukáčová sa snaží vcítiť sa do vlastnej existencie ako súčasti univerzálneho bytia. Leitmotívom jednotlivých básní je nezvyčajný symbol - "celý
Tvorbu východoslovenskej poetky Ingrid Lukáčovej pozná čitateľská verejnosť z kníh: Slnko šetrí zápalkami, Písmovízia, Láskolam, Duo s ozvenou. Najnovšia kniha poézie Dotyky nehy si svojou obraznosťou, hľadaním nadčasových hodnôt, zdôrazňovaním ženského princípu nazerania na skutočnosť s náznakom erotickosti získa aj náročného čitateľa. Prvá časť knihy nesie názov Verše bezoblačnej múzy,