Poviedky nesú v sebe hlboké posolstvo: zostať ľuďmi aj v situáciách, v ktorých by bolo pohodlnejšie mlčať. Hlavní hrdinovia poviedok sa ocitajú v dileme: prekonať samého seba, alebo pohodlne žiť ďalej a nestrkať nos do problémov. Často sú na rázcestí, či sa vystaviť posmechu a pomôcť tomu, kto pomoc potrebuje, alebo alibisticky si nevšímať ťažkosti, ktoré nás obklopujú. Mladý človek často
"Keď sa v rodine dvoch nezbedníkov Maťka a Braňa objaví novina o príchode sestričky, všetko sa obráti hore nohami – mama sa správa trochu inak a chlapci sa musia zmieriť s tým, že už nie sú stredobodom pozornosti. Majú obavy ako zapadne do ich „mušketierskej“ partie, rodinného chlapského klubu (Maťko, Braňo, otec, dedo), do ktorého nezapadajú ani babka a mama. Postupne však zisťujú, že príchod
Dni čokolády, úsmevov, spodnej bielizne, UNESCA, bielej palice, vtákov, Zeme, matiek, otcov, lekárov, učiteľov, ústavy, konca vojny... a ktovie koľko ešte takýchto sviatočných a výnimočných dní nájdeme v kalendári. Každý z nich má svoju históriu aj dôvod, prečo si ho pripomíname, slávime, píšeme o ňom slohové práce, usporadúvame akadémie a večierky. Po stopách 77 takýchto dní sa vybrala
Siedmačka Petra má skvelú rodinu (ktorá na ňu zväčša nemá čas), super babku (čo s obľubou surfuje na internete, zhľadúva recepty na chudnutie, nadchne sa aj za karate), skvelých spolužiakov (umelca Mareka, vždy dokonalú Nemku Kláru) a svoju prvú lásku. Zdá sa, že k šťastiu jej nemôže nič chýbať... Zdanie však ako zvyčajne klame a Petra má naozaj veľké starosti... Naporúdzi sú priatelia, i babka,
Keď mi pred rokmi zavolali z Rádia Regina a navrhli mi glosovanie v éteri, moja rozhlasová dušička sa potešila, no zároveň mi na plecia dosadla obrovská ťarcha. Raz za týždeň prísť s niečím originálnym, to nie je len tak. Ísť s kožou na trh, zachytiť život so všetkými jeho radosťami aj smútkami, zároveň byť ukotvená v Malohonte, kde som v čase glosovania žila... Bola to pre mňa výzva – a ja