Je sivé daždivé poludnie ako stvorené na melanchóliu. Dážď za oknami nekompromisne bubnuje svoje blues, kvapka po kvapke steká po skle a splýva v symfóniu chladného sychravého októbra. V tú zvláštnu jeseň, ktorá si tyká s oblohou roztrhanou na mraky. Upreto sedím a zovieram päste v dlaň, ani nedýcham, pritom sa držím operadla stoličky a hľadím bezradne na lekára. Prikovaná o podlahu nemocničnej