Esej O sile slovenského slova prináša netradičný pohľad na dejiny nášho národa cez prizmu literárnych diel majstrov slovenského slova, ako aj prostredníctvom prejavov ľudovej slovesnosti. Autorka poukazuje na spätosť slovesného umenia so životom jednotlivcov i celého národného spoločenstva, na tesné súžitie našich predkov v predkresťanskom období s prírodou, na ich hlboký zmysel pre duchovno, čo
Autorka po rozsiahlom bádaní národného obrodenia zamerala obsah vedeckého skúmania na tvorbu významného slovenského spisovateľa a politika Svetozára Hurbana Vajanského pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia. Nový pohľad na jeho celoživotné dielo považuje Prof. E. Fordinálová za isté "odkliatie" tejto osobnosti a splatenie dlhu odbornej verejnosti voči Vajanskému. Autorka otvára svoju prácu
Ako poetka a literárna historička Eva Fordinálová vníma národ a našu národnú históriu? Podstatu vidí v duchovnosti ako prazáklade našich národných archetypov. Slovenské národné cítenie je, podľa nej., prepojené s kultúrou a náboženskou vierou; viera a národ sú u nás identické pojmy...
Piata zbierka básní vzácnej poetky Evy Fordinálovej, ktorá píše náboženskú poéziu naplnenú vôňou spirituality. "Osamelá duša" stále spieva, ďalej rozpína krídla po výškach i výšinách. Tentoraz spieva vo forme "žalmov" i vo forme "sonát", v oboch prípadoch z hlbokosti duše, ako to zdôrazňuje titul tejto zbierky.
V zbierke autorka spieva o tom, čo cíti v sebe i nad sebou, formálne ju napísala ako cyklus tzv. minisonetov. V jej tvorbe všetko korešponduje s prírodou, navonok i vnútorne. Najmä s prírodou jesennou, zadaždenou, sychravou, vetristou, nevľúdnou. Metaforizuje tak svoje duševné stavy. Pretože svetonázorovo stále orientovaná „nahor“, ponad svoje individuálne bytie, núka sa jej jasné východisko.
Zbierka Chystám Ti miesto je treťou básnickou zbierkou poetky Evy Fordinálovej. V Doslove J. Pašteka píše: "Autorka tu naplno využíva svoju pozoruhodnú schopnosť vyjadrovať sa prostredníctvom prírodných obrazov, prírodu využívať ako metaforické zrkadlo sveta i svojej duše, raz rozžialenej, inokedy rozžiarenej. V tzv. zimných básňach ako hlavný prírodný činiteľ prevláda sneh, v jarných básňach