Don Ernest Macák dopĺňa do svojho životopisného rozprávania začiatok. Paradoxne k tomu pristúpil až teraz, v plnej zrelosti človeka a saleziána. Cez mnohé zážitky, neraz plné nečakaných zvratov, spomína na svoje detstvo, mladosť, na príchod k saleziánom do Šaštína, na noviciát a následné štúdium v ťažkých vojnových rokoch, na kňazskú vysviacku aj nástup komunistického režimu. V závere knihy sa
Kniha Prenasledovaní pre Krista je rozprávaním viacerých saleziánov o ich skúsenostiach s totalitným režimom a o ich skúsenosti života s Bohom počas jeho trvania. Prvé príbehy zachytávajú kruté päťdesiate roky stalinizmu, ďalšie sú z obdobia normalizácie a napokon sú z osemdesiatych rokov, ktoré boli stále ešte stresujúce, no skôr už dobrodružné. Táto kniha nie je popisom histórie saleziánov na
Táto kniha nie je len rozprávaním o bolesti a nie je to ani kniha čisto historická. Opisuje zrod jedného z našich najvýznamnejších pútnických miest. Hovorí o jeho radostných i bolestných chvíľach v určitých dejinných súvislostiach, o jeho rozkvete i o snahe o násilnú likvidáciu a o jeho niekoľkonásobnom povstaní k novému životu.