Ladislav Bartolomeides (1754 1825) si svojou literárnou tvorbou spätou so širším spektrom vedeckých disciplín s pedagogikou, etikou, históriou, geografiou, prírodovedou a teológiou získal uznanie v habsburskom štáte už za svojho života. Jeho beletristickú tvorbu možno dnes prezentovať iba prostredníctvom jediného zachovaného diela Rozmlouvání Jozefa Druhého s Matějem Prvním Korvínus řečeným v
Publikácia prináša dvanásť ukážok kázňovej prózy autorov, ktorí formovali tvár modernej slovenskej literatúry. Pre celistvosť jej obrazu je dôležité poznať aj kázňovú tvorbu. Lebo tá vplýva na estetické prežívanie širšieho okruhu recipientov, nastoľovala nadčasové otázky, ako sú zmysel ľudského života, miesto jednotlivca v spoločnosti jeho vzťah k priateľom, k rodine a jeho súkromný život, a
Tretí zväzok Literárnohistorického kolokvia uzaviera sériu pohľadov do staršej slovenskej literatúry. Zborník prináša súbor interpretačných štúdií o slovenskej literatúre z obdobia prelomu 18. a 19. storočia, ktoré označujeme tradične ako klasicizmus. Každý z autorov zameriava svoju pozornosť na žánrovo odlišný typ textov a uplatňuje aj odlišnú stratégiu výkladu a interpretačný jazyk. Rubrika
Súbor štúdií k problematike barokovej poetiky a kultúry je v poradí tretím výstupom z cyklického projektu odborných stretnutí s názvom Literárnohistorické kolokvium, ktorého cieľom je oživiť vedeckú diskusiu o interpretačných možnostiach diel staršej slovenskej literatúry v kontexte troch línií: identifikácia výkladových stereotypov, aplikácia nových metodologických prístupov pri interpretácii
Zborník približuje osobnosť literárnej vedkyne Gizely Gáfrikovej (1945 2014), dlhoročnej pracovníčky Ústavu slovenskej literatúry SAV. Táto vynikajúca znalkyňa literárneho baroka, skvelá textologička a editorka prispela významnou mierou k vedecky objektívnemu poznaniu staršej slovenskej literatúry. Autori príspevkov, ktorí s ňou prešli väčší či menší úsek pracovnej cesty, ozvláštňujú svoje
Profesionálny život spisovateľa Jonáša Záborského (1812-1876) bol spojený s kňažskou službou, ktorej dôležitou súčasťou bola služba slovom. Práve túto časť Záborského povolania odkrýva jeho dvojzväzková kazateľská zbierka.
Kniha približuje situáciu v staršej slovenskej literatúre v rozmedzí 11. až 18. storočia z hľadiska vývoja relevantných žánrov ako legenda, traktát, román a kázeň. Objektom literárnohistorického výkladu sú tiež doposiaľ menej reflektované nábožensko-vzdelávacie žánre či žáner regionálnej historie litterarie. V centre pozornosti sú predovšetkým špecifiká dobovej poetiky. Autorka sa pokúša ukázať,
Zborník obsahuje štúdie z dvoch pracovných stretnutí slovenských literárnych historikov, ktoré boli zamerané na odborné problémy súvisiace s interpretáciou literárnych textov domácej (uhorskej) proveniencie z obdobia stredoveku a renesancie. Príspevky sa dotýkajú stereotypov v doterajších interpretáciách konkrétnych literárnych textov, inšpirácií literárnohistorických výskumov pri ich výklade a