Výbor zahrnuje dva texty Eliase Canettiho. V souboru esejů Kniha proti smrti autor – vědom si konečnosti lidské existence, ale až zápasivě ji nepřijímající – medituje způsobem někdy až neuvěřitelně překvapivým nad ohraničeností existence člověka; jeho konečnost tu vášnivě odmítá, tu se s ní rezignovaně smiřuje. V Hampsteadu, anglickém městě, kde nějaký čas žil, zaznamenával Canetti jako obvykle
Masa a moc sú kľúčové pojmy našej epochy. Bol nimi fascinovaný aj Elias Canetti, ktorý ich skúma ako fenomény, pre ktoré možno nájsť v dejinách ľudstva množstvo príkladov. Písaniu tejto knihy venoval viac ako dvadsať rokov svojho života. Canettiho tvrdenia sú často intuitívne, nepodkladá ich zdrojmi, ale prežitkom, filozofuje, psychologizuje, hravým spôsobom interpretuje mýty a rituály, ale
Elias Canetti sa narodil v roku 1905 v bulharskom meste Ruse na brehu Dunaja, kde sa usadila židovská komunita vyhnaná zo stredovekého Španielska. Jeho rodičia sa neskôr presťahovali do Viedne, kde si vybral aj literárny jazyk, v ktorom napísal všetky svoje opusy, hoci nemčina nebola jeho materinským jazykom. Vo Viedni študoval prírodné vedy a dosiahol titul doktora. Zároveň pracoval na svojom
Elias Canetti zkoumá ve své rozsáhlé historicko-sociologické práci příčiny a následky vzájemného působení mocenských struktur a pohybu mas, zvláště osudné pro 20. století. Na svém opusu pracoval Canetti, nositel Nobelovy ceny za literaturu, téměř 20 let a ze všech svých prací stavěl jej nejvýš. Tento rozsáhlý esej o davové psychologii, poprvé vydaný v roce 1960, pojednává o tom, jak v mase
Kniha aforizmov, krátkych esejí a úvah od nositeľaNobelovej ceny za literatúru (1981). Narodil sa v Bulharsku, študoval vo Viedni, žil v Londýne a zomrel v Zürichu. Nobelovu cenu dostal najmä za aforizmy, eseje a autobiografické knihy. Napriek množstvu múdrych a objavných postrehov, ktorými v svojich knihách nešetril, píše aj toto: "Človek zozbieral múdrosť všetkých svojich predkov a hľa, aký je
Nositel Nobelovy ceny Elias Canetti (1905–1994) se ve svém eseji zabývá pěti lety nesnadného milostného vztahu Franze Kafky k jeho snoubence Felici Bauerové. Stopuje v něm tvůrčí a životní směřování slavného pražského rodáka v kritickém období první světové války, včetně způsobu, jakým se odrazilo v jeho literárním díle. Účast na pečlivé analýze Kafkovy korespondence je pro čtenáře čímsi