Sedemdesiate roky minulého storočia, normalizačná moc šliape na všetko, čomu by sa žiadalo rozkvitnúť. Na Mišíkovej ulici v Bratislave v rodinnom dome na poschodí sedí proskribovaný básnik. Ťuká do písacieho stroja. Papiere ukladá do veľkého prúteného koša na bielizeň. Dominik Tatarka píše, prepisuje, variuje. Celkom krátke či o kúsok dlhšie autobiografické zápisy. Sny, spomienky, úvahy,
Písačky pre milovanú Lutéciu sú jedným z kľúčových diel Dominika Tatarku. Kniha odhaľuje intímne duchovné hľadanie vnútri ženského sveta na pozadí dobových reálií. V metaforickom zmysle je mravným príkladom protikomunistického vzdoru a intelektuálnej nepoddajnosti.
Jedinečná spoveď Dominika Tatarku, jednej z najvýznamnejších postáv slovenskej literatúry, kultúry a histórie, nahraná na sklonku jeho života vychádza pri príležitosti stého výročia narodenia. Záznam Tatarkovho rozprávania - pôvodne "navraveného" na magnetofónový pás - plynie voľne a ľahko. Matka, detstvo, mladosť, študentské časy... Povstanie, povojnová éra, Tatarka-spisovateľ,
Kto to je Panna zázračnica? Vlastným menom - vskutku vznešeným - volá sa Anabella. Je pannou, teda bytosťou mladou, nepoškvrnenou, plachou, neskúsenou, inšpirujúcou k nežným vyznaniam a veselému šanteniu, okolo takej po špičkách treba chodiť, aby ju niečo nevyplašilo. Je však zároveň aj zázračnicou, vábivou i vábiacou, roznecujúcou, skúsenou ženou, inšpirujúcou k dravosti, ženou, čo sa zahráva,
Démon súhlasu (spolu s "rozprávkou" O vládcovi Figurovi) bol dôležitým textom v čase svojho vzniku a knižného vydania a je - ako to už pri ozajstným prózach býva - dôležitý aj dnes. Lebo aj teraz je svet plný figúrok, ktoré ostošesť, zaštítené ochranou stáda a bez schopnosti predvídať a mať zásady, súhlasia s hocičím. Figúrka je nebezpečný človek, pretože si myslí, že za nič nemôže, že tamhore
Rozprávač Bartolomej Slzička z krajiny nikoho, teda z Československa rokov 1938 a 1939, ocitá sa na štúdiách v Paríži, spoznáva slečnu Danielu, cudzincov i krajanov, diplomatov, mesto...