Pohyb v uzavretom kruhu je knihou rozhovorov dcéry, spisovateľky Denisy Fulmekovej, s otcom. Ponúka privátny pohľad na obdobie normalizácie, ale aj za pracovný stôl spisovateľa a predkladateľa Jozefa Kota.
Láska, které nepřeje okolí anebo doba. Tisíc a jeden takovýchto příběhů bylo odvyprávěno či sepsáno, nejednou se skutečnými vzory. A přece je vždy znovu zajímavé sledovat, jak se seběhnou osobní a dějinná dramata.
Arleta, hrdinka tohto fragmentárneho rozprávania, si uvedomuje, že je za pomyselnou polovicou života. Prijala v ňom množstvo rolí ‒ je napríklad matkou, manželkou, dcérou, kamarátkou, spisovateľkou. Navonok je s nimi stotožnená, hoci sú aj chvíle, kedy sa jej zmocňuje pocit, že tá-ktorá úloha presahuje jej limity.
Píše sa rok 1602 a v mestečku pri vtedajšom Prešporku, dnes známom ako Podunajské Biskupice, vtedy Pyspeky, žije mladá žena, ktorá mnohých dráždi svojím netradičným manželstvom. Navyše je to dcéra matky, ktorá opustila svojho muža a deti kvôli milencovi, čo uvrhlo na celú rodinu obrovskú hanbu.
Jednoho dne v dubnu 1939 si advokát Albert Mráz přečte útočný článek v týdeníku Gardista o sobě samém. V textu anonymní autor uvádí, že přednedávnem si židovský advokát Albert Marton, z jehož jména jde v kraji hrůza, změnil jméno na Mráz, aby dál mohl ožebračovat a vysávat slovenský lid.
Ňuňo dostane svoje meno po futbalistovi a stane sa to úplnou náhodou. V trochu bláznivej rodinke Inge a Jožka Milých sa veci často zvrtnú nečakaným smerom a s príchodom neposedného psíka sa dvojica ocitá takmer v roli rodičov. O Ňuňa sa totiž treba nielen postarať, ale ho aj ochrániť pred rôznymi nástrahami.
Píše sa rok 1939 a právnik Albert Mráz nájde v prorežimnom Gardistovi článok, v ktorom je hlavnou postavou on sám. Anonymný autor píše o prekrstenom židovskom advokátovi, ktorý si zmenil meno na Mráz, aby mohol naďalej bohatnúť na úkor Slovákov. Mráz okamžite pochopí, že toto bude pravdepodobne len začiatok poľovačky na jeho rodinu.
Príbeh židovského dievčaťa Vali Reiszovej, ktorá sa počas holokaustu stala matkou dieťaťa františkánskeho mnícha a exponovaného slovenského básnika Rudolfa Dilonga. Ich vzťah sa začal ešte v medzivojnových Malackách a Valéria sa neskôr vyhla deportácii najmä zásluhou svojho milenca.
Prvú polovicu života vám vravia, že na to či ono máte čas. Potom sotva mihnete okom a pre zmenu ste zasa na kadečo pristarí. Na svadobné šaty, na dieťa, na lásku, na celkom nový začiatok. Hrdinky nového románu Denisy Fulmekovej sú ženy tesne pred alebo už aj riadne po štyridsiatke, ktoré prestávajú veriť na šťastné konce, a predsa im ozlomkrky bežia v ústrety.
Kniha mapuje osem najznámejších sviatkov v kolobehu roka - Hromnice, jarnú rovnodennosť, letný slnovrat, začiatok zberu úrody, jesennú rovnodennosť, predvečer Sviatku všetkých svätých, zimný slnovrat.
V magickom receptári ponúka spisovateľka Denisa Fulmeková mnohé tradičné, no dnes už zabudnuté návody, ako vyjsť v ústrety láske, bohatstvu, úspechu, ako si zachovať mladosť a vitalitu, ako udržať tajomstvo, prípadne ako chrániť svojich blízkych, svoj domov, domáce zvieratá i vlastnú duševnú pohodu.
Výsostne ženská, ale nie sentimentálna poézia. Ako ilustrácie tu boli použité kresby zo skicárov Theodora Lugsa. Pozdrav Na hladinu mora sypala som piesok. V jazyku vĺn to značí: myslím na teba.“