Tí, ktorých milujeme, nie sú ideálni. Máme s nimi konflikty, hneváme sa na nich, odmietame im plniť sny. A predsa sú našou Tí, ktorých milujeme, nie sú ideálni. Máme s nimi konflikty, hneváme sa na nich, odmietame im plniť sny. A predsa sú našou súčasťou a sme s nimi navždy spojení. To si uvedomuje aj Naďa, hlavná hrdinka príbehu, ktorá sa musí len pár dní po úmrtí otca potýkať so
Pohyb v uzavretom kruhu je knihou rozhovorov dcéry, spisovateľky Denisy Fulmekovej, s otcom. Ponúka privátny pohľad na obdobie normalizácie, ale aj za pracovný stôl spisovateľa a predkladateľa Jozefa Kota. Svojimi prekladmi z anglickej a americkej literatúry obohatil slovenskú literatúru i divadelnú scénu o diela Williama Shakespeara, Saula Bellowa, Jeroma Davida Salingera, Nicka Cavea, Williama
Láska, které nepřeje okolí anebo doba. Tisíc a jeden takovýchto příběhů bylo odvyprávěno či sepsáno, nejednou se skutečnými vzory. A přece je vždy znovu zajímavé sledovat, jak se seběhnou osobní a dějinná dramata. Například ve slovenských Malackách před druhou světovou válkou, kde se do sebe zamilovali židovská dívka Valérie Reiszová a františkánský mnich, kněz a jeden z nejtalentovanějších
Arleta, hrdinka tohto fragmentárneho rozprávania, si uvedomuje, že je za pomyselnou polovicou života. Prijala v ňom množstvo rolí ‒ je napríklad matkou, manželkou, dcérou, kamarátkou, spisovateľkou. Navonok je s nimi stotožnená, hoci sú aj chvíle, kedy sa jej zmocňuje pocit, že tá-ktorá úloha presahuje jej limity. Priznáva si, že rovnako ako je rôznymi situáciami zraňovaná, v iných zasa zraňuje
Píše sa rok 1602 a v mestečku pri vtedajšom Prešporku, dnes známom ako Podunajské Biskupice, vtedy Pyspeky, žije mladá žena, ktorá mnohých dráždi svojím netradičným manželstvom. Navyše je to dcéra matky, ktorá opustila svojho muža a deti kvôli milencovi, čo uvrhlo na celú rodinu obrovskú hanbu. A je tu ešte čosi: i keď sa ľudia venujú bylinkárstvu a ľudovej mágii celkom bežne, je to práve Agáta,
Jednoho dne v dubnu 1939 si advokát Albert Mráz přečte útočný článek v týdeníku Gardista o sobě samém. V textu anonymní autor uvádí, že přednedávnem si židovský advokát Albert Marton, z jehož jména jde v kraji hrůza, změnil jméno na Mráz, aby dál mohl ožebračovat a vysávat slovenský lid. Článek vyzývá k tomu, aby byla znemožněna další advokátská praxe tohoto židovského vykořisťovatele. Od této
Ňuňo dostane svoje meno po futbalistovi a stane sa to úplnou náhodou. V trochu bláznivej rodinke Inge a Jožka Milých sa veci často zvrtnú nečakaným smerom a s príchodom neposedného psíka sa dvojica ocitá takmer v roli rodičov. O Ňuňa sa totiž treba nielen postarať, ale ho aj ochrániť pred rôznymi nástrahami. Napríklad sa stretne zoči-voči s diviakom i medveďom, ale nájde tiež strateného papagája,
Píše sa rok 1939 a právnik Albert Mráz nájde v prorežimnom Gardistovi článok, v ktorom je hlavnou postavou on sám. Anonymný autor píše o prekrstenom židovskom advokátovi, ktorý si zmenil meno na Mráz, aby mohol naďalej bohatnúť na úkor Slovákov. Mráz okamžite pochopí, že toto bude pravdepodobne len začiatok poľovačky na jeho rodinu. Začína sa boj o prežitie, rovnaký ako viedli desaťtisíce rodín s
Príbeh židovského dievčaťa Vali Reiszovej, ktorá sa počas holokaustu stala matkou dieťaťa františkánskeho mnícha a exponovaného slovenského básnika Rudolfa Dilonga. Ich vzťah sa začal ešte v medzivojnových Malackách a Valéria sa neskôr vyhla deportácii najmä zásluhou svojho milenca. Po skončení vojny Dilong tajne emigroval do zámoria a šokovaná Valéria ostala s dieťaťom sama. Navyše čelila
Prvú polovicu života vám vravia, že na to či ono máte čas. Potom sotva mihnete okom a pre zmenu ste zasa na kadečo pristarí. Na svadobné šaty, na dieťa, na lásku, na celkom nový začiatok. Hrdinky nového románu Denisy Fulmekovej sú ženy tesne pred alebo už aj riadne po štyridsiatke, ktoré prestávajú veriť na šťastné konce, a predsa im ozlomkrky bežia v ústrety. Jedna z postáv sa prihlási na kurz
Kniha mapuje osem najznámejších sviatkov v kolobehu roka - Hromnice, jarnú rovnodennosť, letný slnovrat, začiatok zberu úrody, jesennú rovnodennosť, predvečer Sviatku všetkých svätých, zimný slnovrat. V jednotlivých kapitolách vysvetľuje autorka ich pozadie, pohanskú i kresťanskú tradíciu, povery a pranostiky, ktoré sa k nim viažu, typické jedlá, zvyky, rastlinu, ktorá je pre ne charakteristická
Výsostne ženská, ale nie sentimentálna poézia. Ako ilustrácie tu boli použité kresby zo skicárov Theodora Lugsa. Pozdrav Na hladinu mora sypala som piesok. V jazyku vĺn to značí: myslím na teba.“