Kniha Dalimíra Hajka Stopy v (/mojej) duši je autobiografickým rozprávaním s blízkou osobnosťou charakteristickou významných postáv slovenského kultúrneho a intelektuálneho života. Je to v našich pomeroch zriedkavý počin, ktorý si zaslúži čitateľskú pozornosť.
Publikácia na pozadí historických okolností zaznamenáva životný príbeh Jozefa Hajka, prvého a jediného slovenského absolventa pražskej odbornej kníhkupeckej školy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Približuje jeho pôsobenie v Nakladateľstve Leopolda Mazáča v Prahe a v legendárnom Kníhkupectve Slovenskej ligy na Dunajskej ulici v Bratislave.
Monografická práca z oblasti literárnej vedy Literatúra ako existenciálna komunikácia, ktorej autorom je prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., skúma súvislosti medzi tvorbou umeleckej literatúry (poézie a prózy), literatúry faktu, filozofickými východiskami a autorskými zámermi tvorcov.
Po úspešnej knižke esejí Antické provokácie prichádza Dalimír Hajko, erudovaný filozof a literárny historik, s knižkou literárnohistorických esejí Slovenské provokácie (vydal Spolok slovenských spisovateľov), ktoré venoval šiestim významným osobnostiam našej kultúry, a to Ľudovítovi Štúrovi, Karolovi Kuzmánymu, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Markovi
Po publikácii Básnický svet Jozefa Leikerta (VEDA, 2017) ponúka jej autor, filozof a literárny vedec Dalimír Hajko, ďalší pohľad na mnohostrannú činnosť a tvorbu Jozefa Leikerta, monografiu zameranú na jeho tvorbu v oblasti vecnej spisby. J.
Známy literárny vedec a kritik Dalimír Hajko vo svojej najnovšej knihe esejistickým štýlom prezentuje Básnický svet Jozefa Leikerta. Posudzuje a komentuje rozsiahlu básnickú tvorbu Jozefa Leikerta, ktorý patri k najprekladanejším súčasným slovenským básnikom.
Autor šiestich esejí hľadá v antických textoch inšpirácie pre súčasné myslenie a pre spôsob života moderného človeka.. Zameriava sa na vybraných autorov gréckej a rímskej antiky (Porfyrios, Plutarchos, Seneca, Maecus Minucius Felix) a na staré indické filozofické a náboženské texty.
Život Júliusa Madarása je praktickou ukážkou, že v slovenských dejinách 20. storočia máme aj my svojho Dietricha Bonhoeffera. Miloval človeka a záležalo mu na ľuďoch. Pre všetky Madarásove kázne je príznačná kristologická orintácia.
