Dalimír Hajko patrí medzi výnimočné osobnosti slovenského kultúrneho vedeckého života. Jeho širokospektrálna angažovanosť vyše polstoročia, prinášala zrelé plody vedeckého výskumu kritického myslenia o literatúre a kultúre, aktívnej publicistiky a editorskej či vydavateľskej činnosti. Je v tomto smere zrejme držiteľom primátu v počte autorských knižných titulov, ale od knižného debutu (1975)
Recenzia nie je iba kritické zhodnotenie umeleckého či vedeckého diela po jeho publikovaní. Pre bežného prijímateľa umenia môže byť kompasom, ktorý ho nasmeruje za dobrým filmom, knihou, výtvarným dielom. Pre umelca môže byť nastavením zrkadla, ktorý ho zorientuje v jeho snažení, hoci nie každý je schopný sebareflexie. Erudovaný a empatický kritik zhodnotí dielo so znalosťou kontextu, s
Kniha Dalimíra Hajka Stopy v (/mojej) duši je autobiografickým rozprávaním s blízkou osobnosťou charakteristickou významných postáv slovenského kultúrneho a intelektuálneho života. Je to v našich pomeroch zriedkavý počin, ktorý si zaslúži čitateľskú pozornosť. Patria k nim režisér a básnik Ivan Teren, držiteľ televíznej ceny EMMY a spisovateľ Ernest Stredňanský, maliar Igor Rumanský a fotograf
Publikácia na pozadí historických okolností zaznamenáva životný príbeh Jozefa Hajka, prvého a jediného slovenského absolventa pražskej odbornej kníhkupeckej školy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Približuje jeho pôsobenie v Nakladateľstve Leopolda Mazáča v Prahe a v legendárnom Kníhkupectve Slovenskej ligy na Dunajskej ulici v Bratislave. Atmosféra doby (ne)láskavej ku knižnej kultúre je
Monografická práca z oblasti literárnej vedy Literatúra ako existenciálna komunikácia, ktorej autorom je prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., skúma súvislosti medzi tvorbou umeleckej literatúry (poézie a prózy), literatúry faktu, filozofickými východiskami a autorskými zámermi tvorcov. Analýza vzťahu filozofickej a umeleckej roviny zovšeobecnenia reflexie skutočnosti - nielen jej poznávania, ale aj
Po úspešnej knižke esejí Antické provokácie prichádza Dalimír Hajko, erudovaný filozof a literárny historik, s knižkou literárnohistorických esejí Slovenské provokácie (vydal Spolok slovenských spisovateľov), ktoré venoval šiestim významným osobnostiam našej kultúry, a to Ľudovítovi Štúrovi, Karolovi Kuzmánymu, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a
Po publikácii Básnický svet Jozefa Leikerta (VEDA, 2017) ponúka jej autor, filozof a literárny vedec Dalimír Hajko, ďalší pohľad na mnohostrannú činnosť a tvorbu Jozefa Leikerta, monografiu zameranú na jeho tvorbu v oblasti vecnej spisby. J. Leikert je viacrozmerný autor: poznáme ho ako citlivého básnika, prekvapujúco objavného autora literatúry faktu aj ako vytrvalého a hĺbavého historika.
Známy literárny vedec a kritik Dalimír Hajko vo svojej najnovšej knihe esejistickým štýlom prezentuje Básnický svet Jozefa Leikerta. Posudzuje a komentuje rozsiahlu básnickú tvorbu Jozefa Leikerta, ktorý patri k najprekladanejším súčasným slovenským básnikom. A to napriek tomu, ako v úvode knihy uviedol, že "písať o autorovi, ktorý je tak literárny a zároveň tak výrazne 'dvojdomý' ako Jozef
Autor šiestich esejí hľadá v antických textoch inšpirácie pre súčasné myslenie a pre spôsob života moderného človeka.. Zameriava sa na vybraných autorov gréckej a rímskej antiky (Porfyrios, Plutarchos, Seneca, Maecus Minucius Felix) a na staré indické filozofické a náboženské texty. Hlavné témy sú vegetariánstvo (názor, ktorý má v Európe i mimo nej tisícročnú tradíciu), táranie ako
Život Júliusa Madarása je praktickou ukážkou, že v slovenských dejinách 20. storočia máme aj my svojho Dietricha Bonhoeffera. Miloval človeka a záležalo mu na ľuďoch. Pre všetky Madarásove kázne je príznačná kristologická orintácia. Nikdy nepochyboval o vždy aktuálnej potrebe skúmať štruktúru skupinových vzťahov a analyzovať systém rozvrstvenia spoločenskej aktivity. Madarás bol znalcom