Životopisná črta Marie des Brebis Sotva som vedela chodiť, už som sa naučila vkĺznuť pod brucho ovčích matiek a piť priamo z ich vemien. Nikdy ma neodmietli a nikdy som neutŕžila ani najmenší štuchanec. Nahrádzali mi tú, ktorá mi tak veľmi chýbala, trochu neskoršie, keď som zistila, že som najdúch. Vždy som vedela, čo je šťastie: keď je človek spokojný s tým, čo má, a sám sa prijíma taký, aký je.