Text publikácie je rozvrhnutý do troch tematických častí. Prvé dve majú teoretickú povahu, tretia časť má aplikačný charakter. Cieľom prvej časti je ohraničenie tematického a kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky. Autor tu programovo nadviazal na vedecký prínos a poznatkovú bázu, ktorú do diskurzu týkajúceho sa precizovania predmetu sociálnej pedagogiky v českom a slovenskom prostredí vniesli
Predkladaná publikácia sa zaoberá otázkou, čím všetkým , a či vôbec, môže filozofia, a zvlášť filozofická antropológia, prispieť k poznaniu človeka a kde naopak musela v riešení uvedenej otázky prenechať iniciatívu konkurenčným diskurzom. Cieľom autora bolo vrátiť filozofickej antropológii jej predošlý lesk a opätovne ju ustáliť v určitých filozoficky relevantných hraniciach.
Pedagogická antropológia tematizuje vzťahovú oblasť medzi pedagogikou a antropológiou v určitom kultúrno-historickom kontexte. Jej cieľom je previesť to, čo sa v pedagogike implicitne predpokladá do explicitnej podoby - poukázať na jej antropologické východisko, jej antropologické koreláty a to aj z toho dôvodu, aby sa dali identifikovať jej prípadné zlyhania, prípadne body zlomu, v ktorých
Publikácia sa zaoberá možnosťami konštituovania filozofickej antropológie a jej väzbami na niektoré antropologické a filozofické disciplíny. Autor sa pokúša pomenovať úskalia, ktoré tomuto úsiliu stoja v ceste, a tým poukázať aj na príčiny stroskotania doterajších projektov budovania unitárnej teórie človeka filozofickými prostriedkami. Zároveň naznačuje aj východisko z bludného kruhu, v ktorom
Svet sa dnes zásadne mení. Ak sme pred niekoľkými storočiami začali svetu vtláčať svoju vlastnú ľudskú pečať, dnes sa situácia mení v tom, že niektoré naše výtvorysa osamostatnili a začali dnes preberať iniciatívu. Ak sme niekedy menili svet na náš obraz, dnes je to naopak - svet vrátane nášho ľudského sveta, v dôsledku ich formačného vplyvu stráca ľudské meradlá. Určujúcou "prírodnou silou" sa
Informačne obsažná, ale pritom prehľadne a zrozumiteľne napísaná publikácia sa pokúša priviesť čitateľa na stopu odpovede na odvekú ľudskú otázku Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam ideme. Autor v nej kategorizuje obsiahlu bázu poznatkov o človeku, pochádzajúcich z arzenálu širokého spektra vedných disciplín a názorových prúdov filozofického myslenia. Výsledkom uvedenej inventarizácie a
Predkladaná publikácia sa pokúša pomenovať symptómy a jednotlivé kroky civilizačného odumierania. Západ zaniká a zaniká skôr, ako je predppokladaná doba jeho prirodzenej životnosti, t.j. skôr, ako sa naplno rozvinuli sebadeštruktívne mechanizmy inherentne obsiahnuté v jeho podstate. Nezaniká však preto, že neobstál v konkurenčnom prostredí iných kultúr či civilizačných okruhov. Zaniká preto, že