Červená kniha

Švajčiarsky psychoanalytik Carl Gustav Jung (1875–1961) patrí k osobnostiam, na ktorých sa už celé desaťročia s väčším, či menším nepochopením pasujú celé hordy životopiscov.
O to väčšou udalosťou je vydanie jeho zásadného a doteraz nepublikovaného diela, ktoré vrhá svetlo na pôvod jeho psychologických teórií. Znalci ho nazývajú „kľúčom“ alebo dokonca „nukleárnym reaktorom“ Jungovho diela.

Rukopis slávnej Červené knihy pomenovaný autorom pôvodne Leber Novus, ležal do smrti C. G. Junga v trezore jednej švajčiarskej banky. Jungova rodiny považovala zápisky až za veľmi intímne a fantastické, bála sa kompromitácie a odmietala akékoľvek návrhy na jej zverejnenie.

Až v roku 2000 sa britskému historikovi lekárstva Sonovi Shamdasanimu podarilo dohovoriť sa s dedičmi, obstarať faksimile pôvodného Jungového rukopisu a knihu vydať. Už od prvého vydania v angličtine, nemčine a češtine kniha zaznamenala celosvetový úspech a následne bola vydaná v mnohých jazykoch sveta.
Kniha predstavuje zásadný prínos k porozumeniu kultúrnej histórie dvadsiateho storočia.