Právne hodnoty a právne kategórie (spravodlivosť, sloboda, moc, pravda, sudca a jeho nezávislosť a nestrannosť, najmä v hraničných situáciách atď.) sú prítomné v literatúre (románe, dráme, poviedke, poézii, aforizme, anekdote, detektívke atď.), v architektúre, filme, hudbe či výtvarnom umení. Otázka teda znie: v čom spočívajú rozdiely a podobnosti vedy a umenia? Rovnako ako veda aj umenie je reflexiou a tvorbou sveta (skutočného i možného), jeho cieľom nie je však ani pojmová ani systematizujúca výpoveď a ani poznanie vzťahov medzi premennými, jeho cieľom pochopenie, vyjadrenie, sprístupnenie určitej tézy, idey, myšlienky, poznania, prostredníctvom emócie (spravidla emócie estetickej) – ratio je v umení prítomné skôr ako „technika“ umenia. Na rozdiel od umenia cieľom vedy je ratio, je vyjadrenie tézy, myšlienky, idey opierajúce sa o racionálne zdôvodnenie (napríklad kauzalitou). Avšak i veda v sebe nutne, ako svoju „techniku“ vedúcu k cieľu, ako svoju vnútornú štruktúru, obsahuje estetiku. Teda, účelom umenia je pochopenie, poznanie, uvedomenie si myšlienky, idey, hodnoty (niekedy len ilúzia tohto pochopenia…) prostredníctvom emócie či estetiky, účelom vedy poznanie, pochopenie myšlienky, idey, hodnoty prostredníctvom racionálneho odôvodnenia. Sú medzi nimi ale priesečníky, tých medzi právom a umením je mnoho, vynárajú sa v rôznych súvislostiach, hodnôt práva či právnych príbehov sa dotýka rad umeleckých žánrov, rad umeleckých diel. Cieľom mojich potuliek priesečníkmi umenia a práva však nie je ani vysvetľovanie, ani objasňovanie, je ním len a len pokus pri premýšľaní o právnických témach nahlas vysloviť svoju radosť i obdiv k podnetom, výzvam, inšpiráciám prýštiacim z umenia.
Priesečníky umenia a práva, 2. vydanie
