Lukavické zápisky

Lukavické zápisky mapujú osobný a spoločenský život Hany Ponickej počas roka 1977, v ktorom sa stala nepohodlnou autorkou nielen pre kritický príspevok na zjazde slovenských spisovateľov, ale aj pre podporu novovzniknutej Charty 77.

Kniha verne zachytáva prenasledovanie odporcov totality, boj s "vnútorným nepriateľom" a zároveň rázne odmietanie poslušnosti voči akejkoľvek moci. Dobové reflexie strieda atmosféra stredoslovenského vidieka, v ktorom našla Ponická útočisko pre rodinný život i autentické úvahy. Zápisky však nie sú iba záznamom jej zamyslení, ale aj vzácnou kronikou intelektuálnych konfrontácií a v neposlednom rade správou o súperení s vlastným strachom, ktorý považovala za najväčšieho nepriateľa aj vtedy, keď ju režim pripravil o všetky možnosti publikovať. Napokon aj osud tejto knihy bol dlhé roky pohnutý tak, ako osud autorky – do verejného priestoru sa vracia po dvadsaťročnej odmlke.

Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Kniha vyšla s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.