Zdá sa, že moderná ekonomická teória zanechala za sebou zdanlivo neriešiteľný problém: môžu vedľa seba spolunažívať trh a sloboda jednotlivca, ekonomický rast a sociálna rovnosť? Autor, pohybujúci sa vo viacerých vedných disciplínach (ekonómia, filozofia, antropológia...), píše nanovo abecedu skutočnej „občianskej“ ekonómie a zároveň nám demonštruje, nakoľko je princíp nezištnosti vhodný na vyriešenie tohto zdanlivého kontrastu. Podčiarkuje dôležitosť kapitálu vzťahových dobier, bratstva a spoločenstva pre človeka.
V roku 2013 si pripomínamé 300.výročie narodenia talianskeho ekonóma Antonia Genovesi, otca občianskej ekonómie, ktorej základom je verejné či spoločné šťastie. Ekonomika spoločenstva, o ktorú sa Bruni veľakrát vo svojom diele opiera, je jednou z jej mnohých pozitívnych praxí. V súčastnosti, kedy sa zviditeľňujú negatívne dopady kapitalizmu, a v období finančno-morálnej krízy vystupujú do popredia ekonomické teórie a prax, ktorých centrom pozornosti sa stáva človek, a dôležitými atribútmi prežitia firiem na trhu sú dobré firemné vzťahy a nezištnosť.
Ekonomika spoločenstva je novou ekonomickou kultúrou, ekonomickým správaním, novým spôsobom fungovania firiem, ktorou sa inšpirujú firmy po celom svete počnúc Južnou a Severnou Amerikou, cez Filipíny, Európu a národy Afriky.
