Po revolúcii vo fyzike, ktorá počnúc Kopernikom narušila a vyvrátila starý a nevedecký obraz sveta, stav poznania v ostatných prírodných vedách v polovici 19. storočia jasne naznačoval, že skôr či neskôr príde ku kolízii s dovtedy prevládajúcou náboženskou predstavou o prírode ako veľkom diele Stvoriteľa, ktorý stvoril nielen Zem, Slnko, Mesiac, ale aj všetky živé organizmy. V roku 1859 Charles Darwin uverejnil svoje prevratné dielo O pôvode druhov, ktoré vyvolalo obrovskú senzáciu, neutíchajúce polemiky, súhlas s jeho názormi, ale aj roztržky, posmešky a nedorozumenia. Moderná biológia si ho však osvojila ako kľúčové vysvetlenie prírodných mechanizmov. Geologické záznamy, nájdené fosílie, znalosti o vyhynutých druhoch organizmov a podobne priviedli tohto vskutku originálneho mysliteľa viktoriánskeho Anglicka k presvedčeniu, že príroda nie je statický a uzavretý systém, ale naopak, dynamický systém, v ktorom dochádza k postupným a trvalým zmenám – teda k evolúcii biologických druhov. Myšlienkou evolúcie Darwin vyvolal revolúciu v prírodovednom myslení. Kľúčom k pochopeniu evolučných procesov je prírodný výber. Podobne ako iný Angličan, Newton, ktorý sformuloval jednoduchý princíp, ktorým sa riadia všetky nebeské telesá, teda zákon gravitácie, aj Darwin sformuloval pomerne jednoduchý princíp prírodného výberu. Darwin hľadal odpoveď na otázku, prečo dochádza v prírode k zmenám niektorých orgánov, charakteristických znakov organizmov a v konečnom dôsledku aj k zmenám druhov. Za tieto zmeny môže práve prírodný výber, ktorý favorizuje jednu odchýlku na úkor druhej v súlade s prírodnými podmienkami, ktorým sa všetky živé organizmy prispôsobujú, pričom tieto zmeny vždy slúžia v prospech daných organizmov, nikdy nie proti nim.
