Tajomné puto medzi človekom a prírodou

Lesník a ochranca prírody Peter Wohlleben objavuje prekvapivé podobnosti medzi človekom a prírodou. Toto pradávne spojivo pretrváva dodnes.
Je napríklad dokázateľné, že ľudský imunitný systém využíva pri prechádzke lesom rastlinné antibiotiká, ktoré stromy uvoľňujú, aby sa chránili pred škodcami. Naše zmysly nie sú o nič menej vnímavé ako zmysly zvierat. Hoci zvieratá cítia blížiace sa zemetrasenie a iné prírodné katastrofy oveľa skôr ako človek, my zasa máme akýsi siedmy zmysel - napríklad cítime, že nás niekto zozadu uprene pozoruje. Pes má všeobecne rozvinutejší a citlivejší čuch ako človek, zato vôňu zrelých lesných plodov a ovocia zavetríme skôr.
Na druhej strane prejavujú rastliny a zvieratá zarážajúce ľudské schopnosti. Niektoré rastliny počujú a sú schopné odlíšiť neškodné zvuky od nebezpečných, vnímajú napríklad jemné šušťanie hlodajúcich húseníc. Stromy vdychujú kyslík a čerpajú z neho energiu. Korene používajú aj ako nástroj hmatu a chuti. Pravidelné pohyby v kmeni stromu vytláčajúce vodu nahor môžeme porovnať s tlkotom ľudského srdca.
Peter Wohlleben nám ukazuje, že človek nestojí nad rastlinami a zvieratami, ale podobne ako ostatné druhy je súčasťou úžasného systému, v ktorom existuje vzájomná závislosť a spojitosť a jeho súčinnosť sme do dnešného dňa odhalili len čiastočne.