Svet, ktorý sme nestratili

Výber z poézie ruskej exilovej poetky, novinárky a disidentky Natalie Gorbanevskej v preklade Jána Štrassera.
Natalia Gorbanevska (1936 2013) sa narodila v Moskve. V roku 1964 absolvovala Leningradskú univerzitu. Po tom, ako sa začala angažovať v disidentskom hnutí, jej poézia mohla vychádzať už len v samizdate. V apríli roku 1968 edične pripravila prvé číslo samizdatového časopisu Kronika súčasných udalostí s podtitulom Rok ľudských práv v Rusku. 25. augusta 1968 spolu so siedmimi priateľmi protestovala na Červenom námestí proti sovietskej okupácii v Československu. Bola zatknutá, na rozdiel od ostatných protestujúcich ju však ako matku trojmesačného syna vzápätí prepustili. Uväznili ju v decembri 1969 a o rok neskôr ju prehlásili za duševne chorú a umiestnili do psychušky, tak sa v Sovietskom zväze hovorilo väzenským psychiatrickým zariadeniam, ktoré sa zneužívali na týranie politických väzňov. Po prepustení v roku 1972 sa znovu zapojila do disidentského hnutia, pod hrozbou ďalšieho väznia sa však nakoniec rozhodla odísť do exilu. Od roku 1975 až do svojej smrti žila v Paríži.