Príbeh bez konca

Štefan Lazorišák sa narodil 25. 10. 1959 v Košiciach. Po maturite na gymnáziu v rodnom meste odišiel študovať jadrovú fyziku na České vysoké učenie technické do Prahy. Štúdium prerušil a už sa k nemu nevrátil. Istý čas sa pohyboval v prostredí pražského undergroundu. Po návrate do Košíc začali vznikať začiatkom 80. rokov jeho prvé texty. Ukážka bola publikovaná v českom samizdatovom časopise Vokno (1986). Je jedným zo zakladajúcich členov OF_VPN v Košiciach. V rokoch 1991 – 1992 usporiadal v Košiciach tri konferencie na tému Zločiny komunizmu. Publikoval vo viacerých denníkoch a v časopisoch Pamäť národa a Slovenské pohľady. Je spoluautorom televízneho dokumentárneho filmu Stretnutie s organom (2007), napísal publikáciu o lustráciách a Novembri 1989 pod názvom Karneval revolúcie (2011), román Veľká hra v meste (2011), novelu Koniec služobnej cesty s básňami Denník nezvestného (2015), novelu Ústav (2016) a zbierku básní a úvah Vysypané z topánok (2019). V roku 2021 spolu s Tiborom Kočíkom zostavil publikáciu August 1968 a Košice. Je tiež autorom monografie o perzekvovanom dramatikovi a novinárovi Alexandrovi Reis Francistym s názvom Osud skrytý v kufríku (2022).
Román Príbeh bez konca (2024) je druhým dielom trilógie Kruhy osudu. Prvým je próza Veľká hra v meste o životných osudoch neznámych ľudí na pozadí významných dejinných udalostí v jednom slovenskom meste. Posledná časť trilógie s názvom Federalisti je zatiaľ v koncepte. Autor žije a tvorí v Košiciach.
Príbeh bez konca nás zavedie do jedného krajského mesta na východe Slovenska. Končia osemdesiate roky 20. storočia, no systémové opatrenia socialistického režimu sú stále tvrdé. Na vlastnej koži ich pocíti aj miestny doručovateľ tlače, ktorý sa náhodou stane súčasťou antirežimovej skupiny, čím sa odštartuje sled udalostí, ktoré nečakal a neplánoval. Príbeh sledujeme nielen očami doručovateľa, ale aj prostredníctvom postavy kapitána krajskej správy ŠtB Stacha, ktorý vstúpil do tajných služieb s istým osobným poslaním. Ako zamieša karty November´89? Život nie je čierno-biely, ani bývalí či budúci hrdinovia nemusia byť bez viny...