Toto pôvodné slovenské prozaické dielo vzniklo v slobodnom svete (v Kanade) v roku 1974. Na politickom pozadí Slovenska na začiatku päťdesiatych rokov defilujú dve nerovné sily stojace proti sebe - totalita politickej moci a jedinec, človek priamočiary, idúci za svojou pravdou, o ktorej je presvedčený, že existuje, že stojí na jeho strane a že nevedie nikam inam, než k pravde. Autor v románe pútavo zobrazuje nielen človeka ako jedinca, ale pestrofarebne vykresľuje aj obraz jeho duše, sily, múdrosti. Ivan Moskovič, muž stredného veku, otec a novinár, je postava stavaná premyslene, ale hlavne nevšedne. Zosobňuje silu viery človeka v seba samého. Toto literárne dielo zapĺňa jednu z rán na duši slovenského človeka, ktorého politická moc v oných rokoch kruto gniavila spôsobom, ktorý mu bol taký cudzí. Je to memento histórie, ktorá sa odohrala a ktorá sa nesmie opakovať. Hodnota diela je v tom, že poukazuje na zraniteľnosť ľudskej duše a varuje pred krutosťou, ktorá sa môže aj opakovať. Román je osviežením súčasnej slovenskej prózy. S hlbokým filozoficko-ľudským a zároveň hravým pohľadom na život, ktorý sa mení pred očami čitateľa z minúty na minútu, nás núti pozabudnúť na iné veci či situácie, ktoré nás obklopujú, držiac nás v zajatí, z ktorého sa nedá len tak ľahko uniknúť.
