Premárnený čas

Mladému dievčaťu sa v jeden večer splní želanie, podarí sa jej privolať dušu zosnulého otca.
V tej chvíli sa začína tento príbeh.
Vyrozpráva vám ho on sám, otec.
Pozorovateľ z druhého brehu, neviditeľný, a predsa prítomný. Povie vám, že až tam, odkiaľ prišiel, si uvedomil, aká krehká a pominuteľná je láska, ako trestuhodne premárnil čas, že mohol veľa vecí napraviť, zmeniť, ale neurobil to.
S absurdnou naivitou si namýšľal, že život hádam potrvá večne. Že je čas na slová, dotyky, na ospravedlnenie, úctu, na lásku.
Je teda späť.
Poučený z vlastných chýb, pripravený svojej dcére i žene podať pomocnú ruku, dobehnúť zameškané.

Aký je len človek nedokonalý!
Ako ľahkovážne sa nechá lapiť slučkou závislosti a nízkymi vášňami!
Ozajstné hodnoty necháva nepovšimnutými. Tie uvidí a vezme si k srdcu, až keď sa na vlastnej koži popáli.
No nikdy nie je neskoro začať odznovu.
Iba je potrebné nechať dušu vymaniť sa spod prázdnoty a povrchnosti, upriamiť ju k tomu, na čom skutočne záleží.