Román Päť farebných oblakov na svitajúcej oblohe ponúka jedinečný pohľad na japonskú, ale i rumunskú spoločnosť očami štyroch úplne odlišných postáv a jedného robota, z ktorých každý hľadá svoju vlastnú verziu tejto krajiny a skutočnosti ako takej. Programátor Darie žije izolovane vo svojom virtuálnom svete a riešenia životných problémov hľadá pomocou technológií; Lili je od narodenia bábkou, ktorá nerozhoduje o svojom živote a do Japonska prišla za prácou luxusnej spoločníčky; Kijomi sa beznádejne snaží potlačiť gény svojej matky belošky a stať sa skutočnou Japonkou; Ken je zas vynaliezavý oportunista, ktorého na ceste za vlastným šťastím nič nezastaví; a Qrin, Darieho osobný robot, všetko sleduje s nevinnosťou dieťaťa a snaží sa pochopiť iracionálne správanie ľudskej rasy. Román Päť farebných oblakov na svitajúcej oblohe sa na pozadí ľúbostného štvoruholníka zameriava na riziká technologickej eufórie, podnecuje čitateľa zamyslieť sa nad jej dopadmi na spoločnosť a jednotlivcov a na jednom možnom príbehu naznačuje, že posthumanizmus sa už začal.
FLORINA ILIS (1968) je rumunská prozaička, docentka na Univerzite Babeș-Bolyai v Kluži, kde sa špecializuje na japonskú literatúru a kultúru. Po roku 2000 sa presadila hneď dvomi románmi: Zostúpenie z kríža (2001) a Povolanie Matúša (2002), ktorými zaujala tak literárnu kritiku, ako aj čitateľov. Zároveň ich pripravila na recepciu ďalšieho úspešného románu Detská križiacka výprava (2005), ktorý oslovil nielen aktuálnou sociálnou tematikou, ale aj formálnou stránkou. Nasledovali romány Päť farebných oblakov na svitajúcej oblohe (2006), Paralelné životy (2012) a Kniha čísel (2018). Napísala divadelné hry (Lekcia aritmetiky, 2016), krátke prózy (Veselá a smutná pandémia, 2020) a zbierku haiku (Haiku a kaligramy, 2000). Je redaktorka vedeckého časopisu Philobiblon: Transylvanian Journal of Multidisciplinary Research in Humanities. Za svoje diela získala množstvo domácich ocenení a v roku 2010 v Paríži aj cenu Courrier International za najlepšiu zahraničnú knihu. Jej romány boli preložené do viacerých jazykov (talianskeho, španielskeho, francúzskeho, srbského, maďarského, hebrejského).
KLAUDIA DONKOVÁ (1994) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo so špecializáciou na rumunský a portugalský jazyk. V roku 2022 získala doktorát z literárnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde momentálne pôsobí na Katedre romanistiky. Z rumunčiny preložila poviedky zo zbierky Žltý škorpión od Rada Țuculesca, poviedku Povraz od Veronicy D. Niculescu, niekoľko básní od Andreia Dósu a do rumunčiny poviedku Tiger od Zuzany Šmatlákovej.
