Prozaik, pedagóg a literárny kritik Jozef Špaček, narodený 8. októbra 1950 v Skalici, pôsobil v rodnom meste na Gymnáziu F. V. Sasinka ako vyučujúci slovenčiny, ruštiny a estetiky (do roku 2013). Vydal voľnú románovú historizujúcu trilógiu Na kobyle, na žrebcovi (1980), Ruže a tŕnie (1991), Sever a iné túžby (1996) s hlavným hrdinom Hugom Greftom, osvieteným polyhistorom 18. storočia. Je autorom románov Neúplný rozvrh hodín (1986), V ulitách (2008) a súborov kratších próz Niečo o abecede (2006) a Pascalov tieň (2017). Voľné pokračovanie románu V Ulitách vyšlo pod názvom V pavučinách (prémia Literárneho fondu). Pre maturantov vydal príručku Slovenská a svetová literatúra k maturite (2000). Voľným pokračovaním súboru štúdií a recenzií Nepovinné čítanie (2015) je kniha Od slova do SLOVA (2016). Spoluautor Slovníka slovenských spisovateľov (1999, 2005) a učebníc literatúry pre stredné školy.
Jemným návodom na čítanie knihy Jozefa Špačka by mohol byť úvodný citát od Rudolfa Slobodu: „Minulosť je čoraz neistejšia.“ Ten akoby smeroval k čítaniu predloženej prózy ako postmodernej „memoárovej“ literatúry (také boli v istom zmysle aj prózy Ruda Slobodu s výraznými autobiografickými motívmi). Jozef Špaček nejde v tomto smere v línii zdanlivo realistickej literatúry, ale kaleidoskopicky pretriasa a oprašuje mená, zážitky, pocity zo stretnutí s bratislavskými a skalickými literátmi, novinármi, básnikmi, prozaikmi, ale i výtvarníkmi, a s odstupom času si v duchu aj na papieri prehodnocuje, čo z koho zostalo, čo sa zmestilo do dejín literatúry, do slovníkov či encyklopédií, čo z toho je naozaj dôležité a čo nie. Text spestrujú autorove nenápadné glosy o situácii na slovenskom literárnom trasovisku, ako aj humorné či mierne ironické pasáže.
