Píše sa rok 1943.
Pred nástupom Hitlera k moci bola horská chata rodiny Gerberovcov miestom radosti a rodinnej pohody. Teraz, keď Čierny les prikryla hrubá snehová prikrývka, sa v nej odporkyňa fašistického režimu Franka Gerberová cíti osamelá a zúfalá. Cez jej domovinu sa prehnala vlna brutality, ktorá jej vzala milovaných ľudí aj zmysel života.
Všetko sa zmení, keď v snehu náhodou objaví letca v uniforme Luftwaffe. Muž je zranený, v bezvedomí a vedľa neho leží padák. Franka, vyštudovaná zdravotná sestra, ho napriek svojmu odporu k režimu dovlečie do osamelej chaty v horách. Čoskoro však zistí, že muž nie je tým, za koho sa vydáva, a začne pátrať po jeho skutočnej identite. Z ich krehkého vzťahu sa v hroziacom nebezpečenstve vyvinie nevyhnutné spojenectvo. Dokážu si s gestapom v pätách dôverovať natoľko, aby spojili sily a dokončili misiu, ktorá by mohla zmeniť priebeh vojny aj ich život?
Z anglického originálu White Rose, Black Forest (Lake Union Publishing, Seattle 2018) preložila Beata Horná.
Ukážka z textu
Chvíľu jej trvalo, kým našla niekoľko hrubých, pevných konárov. Hodila ich do snehu k saniam vediac, že ju čaká ťažká úloha. Stiahla si rukavice. Okamžite jej skrehli prsty, ale bolesť si nevšímala, sústredila sa len na to, čo bolo treba urobiť.
Jednou rukou chytila muža za členok a druhú ruku vsunula pod nohavicu, aby nahmatala kosť. Bola zlomená niekoľko centimetrov pod kolenom. Ideálne by bolo, keby mu kosť zafixovala hneď po tom, čo ho našla, lenže vtedy riešila dôležitejšie veci. Silno potiahla za členok, aby sa kosť pod kožou narovnala. Mužova tvár sa skrivila od bolesti. Keď kosť zapadla na miesto, vzala dva konáre a z obidvoch strán ich priviazala k nohe lanom, ktoré si predtým pripravila. Kým sa lano neroztrhne, noha ostane znehybnená. Ešte raz skontrolovala, či lano pevne drží. Za daných okolností to takto postačí. Potom postup zopakovala aj na pravej nohe. Ruku vsunula pod nohavicu, a keď nahmatala kosť, zistila, že zlomenina nie je až taká vážna ako na ľavej nohe. Napravila kosť a z obidvoch strán k nej lanom priviazala konáre.
Potom sa mu zahľadela do tváre. „Kto si?“ zašepkala.
