Tok myšlienok

Neohúrim Ťa hyperbolami a rýmami. Nenájdeš tu nablýskaný pátos a americký optimizmus. Odkrývam srdce s úprimnosťou a hĺbkou prežívania reality a faktu, že pomaly zomieram. Dotknem sa Tvojej ubolenej duše. Dotknem sa jej, aby som jej vlial nádej a svetlo. Nesťažujem sa a nepreklínam. Riadky textu znesú ťarchu bolestnej kompilácie a ľútosti, ktorú cíti neutíchajúco bijúce srdce. Povznes sa nad zdanlivý pesimizmus a objav spolu so mnou zmysel života. Celú dobu ďakujem, že som mohol žiť na tejto Zemi, milovať a prežívať. Budem žiť aj naďalej, pokým moje básne budú čítať a preciťovať ľudia ako Ty. Môj život písaním nadobudol zmysel. Vkladám ho do Tvojich rúk a verím, že s týmto pokladom naložíš dôstojne. Neboj sa smútku a zúfalosti, ktorú niektoré básne obsahujú. Nechaj ho zaznieť a rozbaliť sa vo svojom vnútri a skús objaviť v sebe nádej a radosť z možnosti prežívať a znovu cítiť. Život má zmysel... ďakujem.