Na počiatku bolo slovo. A dralo sa von!
Na jar roku 2020 niečo viselo vo vzduchu. Teda okrem kvapôčkovej infekcie čínskeho moribundusu. Bolo to čosi podmanivé. Občan Štubniak to síce bytostne cítil, ale ešte celkom nechápal.
Jedného dňa na seba namieril kameru, stisol červené tlačidlo a spustil. Hnaný nielen túžbou, ale priam povinnosťou, vykričať do sveta všetko, čo mu leží na srdci.
Vtedy ani len netušil, že v zákulisí jeho improvizovaného pivničného štúdia sa práve rodí fenomén. Tradícia pravidelných nedeľných videí, ktorých neskromnou ambíciou bolo uistiť ostatných, že vo svojej frustrácii zo života v našej vlasti v tom nie sú sami.
Možno preto si jeho štipľavé komentáre rýchlo našli svojich divákov a fanúšikovská základňa sa behom pár mesiacov rozrástla na desaťtisíce ľudí.
A pritom to začalo tak nevinne: Voliči sa domnievali, že ak nasťahujú klauna na Úrad vlády, tak sa stane štátnikom. Namiesto toho sa celá republika stala cirkusom. A drezúra občanov tomu náležite zodpovedala. Najmä v rodiacom sa svete hygienickej totality, nekonečných núdzových stavov a globálnej idiokracie.
Tak sa začal písať príbeh YouTube kanála Bez náhubku.
„Kanál“ – mimochodom, aké výstižné slovo! Kanálom môžu pretekať splašky, alebo aj životodarná voda. Keďže behom šialeného roka '20 sa naša spoločnosť začala topiť v bahne tupej a agresívnej propagandy, aspoň v nedeľu sme sa snažili ľuďom dopriať nejaké osvieženie. Taký malý sviatok zdravého rozumu.
V knihe, ktorú práve držíte v rukách zachytávame toto zlomové obdobie našej novodobej histórie. Ponúkame to najlepšie, čo sa nedostalo na obraz.
Nechýba inventúra autorovej duše – kus jeho súkromia, ani jemu vlastná satira, sarkazmus a humor. Lebo to sú posledné zbrane, ktoré nám ešte zostali...
