Vnútorný hrad je vrcholným dielom sv. Terézie od Ježiša (Avilskej). Venovala ho najmä svojim sestrám, bosým karmelitánkam, ale môže osožiť všetkým veriacim. Cestu k čoraz hlbšiemu vzťahu k Bohu prirovnáva k putovaniu príbytkami duše, ktorú opisuje ako nádherný drahokam – až do jej stredu, kde sídli Najsvätejšia Trojica.
Boh pozýva každého, ale nie všetci ochotne odpovedajú.
Tí, ktorí sa úprimne rozhodnú pravidelne praktizovať vnútornú modlitbu, rozjímať nad Božím slovom, pristupovať k sviatostiam a pomáhať blížnym, dozrievajú ako ľudia i kresťania, menia svoj život a začínajú si uvedomovať, ako veľmi po nich nebeský Otec túži.
“Keď som dnes úpenlivo prosila nášho Pána, aby hovoril cezo mňa, pretože ja som neprichádzala na nič, čo by som mohla povedať, ani ako začať plniť túto úlohu, ktorú mi zadala poslušnosť, ponúklo sa mi ako východisko to, čo teraz poviem: a to je uvažovať o našej duši ako o hrade, ktorý je celý z jediného diamantu alebo veľmi číreho krištáľu a v ktorom je veľa komnát, tak ako v nebi je veľa príbytkov.
Predstavme si teda, že tento hrad má veľa príbytkov – ako som už povedala -, jedny hore, druhé dolu, ďalšie uprostred všetkých je ten najhlavnejší, v ktorom sa odohrávajú tie najtajnejšie veci medzi Bohom a dušou.” Prvé príbytky, prvá kapitola
