Chcel by som sa s tebou rozprávať o Ježišovi, aby si vypočul jeho podnecujúcu výzvu, ktorú ti – ako v minulosti, tak aj teraz – adresuje. Domnievaš sa, že je nedosiahnuteľný? On ťa má ale stále na očiach, neprestáva ťa milovať a čaká len na to, aby ťa svojím slovom urobil šťastným. A chcel by k tebe prehovoriť – tak, ako kedysi ku Samaritánke – o Božom dare. Jeho slovo je totiž ako živá voda, ktorá nikdy nevysychá a je nesmierne občerstvujúca... Keď cítiš v sebe trocha veľkodušnosti, potom nebuď hluchý voči tomuto volaniu. Ježiš sa ťa totiž nevzdal – on potrebuje ľudí a dnes potrebuje teba pre svoje posolstvo lásky. Veď sám predsa povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zj 3, 20). Pane, ty si Slovo živého Boha, preto by si mohol o Otcovi prehovoriť aj k dnešným ľuďom – daj, aby som si tvoje Slovo vážil, aby som vedel, čo im mám povedať, lebo tvoje Slovo je mocné a nič mu neodporuje! Posielaš ma k tým, ktorí trpia i zapríčiňujú utrpenie, k tým, ktorí dúfajú i strácajú nádej – nechcel by som preto ani onemieť, ani byť zbabelý! Spomínam si na to, že si to ty, ktorý hovorí mojimi ústami – nikdy mi nedovoľ plytvať tvojím slovom: ono je príliš dôležité a vzácne; a keď mi vytrhnú jazyk, pomôž mi potom hovoriť mojím mlčaním; a keď mi vezmú život, potom stoj pri mne, keď mám hovoriť svojou smrťou!
