Klinická diagnostika alkoholizmu

Publikácia úzko nadväzuje na iné práce vydané v rokoch 1986, 1990
a neskôr, vrátane monografie Klinika alkoholizmu (1988). Chce predovšetkým
prispieť k oživeniu klasifikačných iniciatív vo svete aj
u nás. Tento pohyb, ktorý mal byť spustený už deklarovaním syndrómu
závislosti od alkoholu v roku 1977, by mal viesť k zblíženiu
globalizujúceho prístupu s individuálnym, a tým aj metodológie a výskumu
s praxou. Klinické skúsenosti ukazujú, že štatistické spracovanie
sa nemusí kryť s klinickou realitou, a čo je na škodu, dokonca
ani s klinickým myslením. Klinická psychiatria sa pritom nezaobíde
bez psychopatológie, v pude sebazáchovy je dokonca povinná ju rozvíjať,
resp. aktualizovať.