Louise Glücková, vynikajúca súčasná americká poetka s koreňmi v Strednej Európe, je autorkou dvanástich zbierok básní. S jej menom sa spájajú ocenenia ako Pulitzerova cena za poéziu (1993), United States Poet Laureate (2003 - 2004), National Book Award v kategórii Poézia (2014) a mnohé ďalšie. Zbierka Vidiecky život dostala Griffin Poetry Prize, najvyššie medzinárodné ocenenie v Kanade za
Igor Hochel predstavuje neprehliadnuteľný hlas súčasnej slovenskej lyrickej tvorby. Po ôsmich rokoch prichádza so svojou novou, v poradí šiestou samostatnou zbierkou básní. Jeho poézia je často charakterizovaná ako reflexívna s intelektuálnym úsilím o postihnutie skutočnosti. Nechýba jej vynachádzavosť a dôvtip, hlavne v pointách. V zbierke Muž na peróne sa Hochelova poézia vyčírila takmer až do
... lebo vždy prídeš, láska, / a hniezdiš v mojom srdci / ako na jar vtáci v hĺbke / korún stromov... Dvanásť básní o láske (raji a rozpomínaní naň) poetky zo slovenského juhu a výtvarný sprievod výtvarníka zo slovenského severu sa stretli v šťastnom vyznení. Osobitý výraz každého z umeleckej dvojice je zreteľný, jeden obohacuje druhého a vydarený spoločný čin povyšuje dielo na
Miroslav Brück (1964) básnicky debutoval v roku 1989 zbierkou Noc, tráva v pozadí. Potom mu v takmer pravidelných intervaloch vyšlo ďalších šesť kníh poézie, naposledy Podstata rieky (2012). Novou básnickou zbierkou Chýbajúce strany Brück potvrdzuje pohyb na svojej literárnej ceste, keď počiatočný mladícky údiv a očarenie svetom vystriedala občas príjemná, inokedy trpká životná skúsenosť, ktorá u
Ján Gavura, nositeľ Ceny Ivana Kraska za najlepší debut v slovenčine (Pálenie včiel, 2001), sa po piatich rokoch vracia na literárnu scénu štvrtou básnickou zbierkou Kráľ hlad (2017). Autor v nej pohľadom na situáciu muža a mužský princíp vo svete nadväzuje na predošlé knihy Každým ránom si (2006) a predovšetkým Besa (2012, prémia Ceny Literárneho fondu), zároveň však stupňuje zobrazenie
Eva Strömová vstúpila do švédskej literatúry v roku 1977 ako praktická lekárka. Jej civilné povolanie výrazne ovplyvnilo tak témy, ktorými sa zaoberá, ako aj jej básnický jazyk. "Katastrofa a zrod, zraniteľnosť a zánik, úzkosť a krása, to je niekoľko mojich tém, ku ktorým by som pridala ešte biologické životné procesy (sexualita, plodnosť, starnutie a umieranie)." Takto svoje písanie
Mila Haugová (1942) začínala v roku 1980 Hrdzavou hlinou. O niekoľko rokov neskôr už jej poézia „pomaly zarastá striebrom a zelenou s trochou červenej / hrdze“. Až sa napokon farba hliny v Cetonii aurata (2013) zaskvie zlatou a celý alchymistický proces jej písania akoby sa tak zavŕšil. Spôsob básnenia Mily Haugovej je nevyčerpateľný (a nevyčerpávajúci). „Čokoľvek ti poviem bude logikou srdca“,
Octavio Paz (1914 - 1998), nositeľ Cervantesovej ceny (1981) a Nobelovej ceny za literatúru (1990), je autor impozantného diela, ktoré zahŕňa básne, eseje, jednu divadelnú hru a básnické preklady. Mnohí ho pokladajú za jedného z najvplyvnejších básnikov 20. storočia. Programové úsilie o modernú podobu básne sa u neho spájalo s neustávajúcim inovačným úsilím. Roku 1989 pripravil rozsiahly
Autorská spolupráca maliara Jána Kudličku a básnika Juraja Kuniaka, vrátane grafika Pavla Chomu, prebieha už niekoľko rokov – ich prvým spoločným projektom bola rozsiahla monografia dokumentujúca tvorbu Jána Kudličku Mystérium krajiny / Mystery of Landscape. Mariánsky motív, ktorý tvorí platformu knihy Rosa Mystica, je dvojičkou ku knihe Lamium Album (2012) s témou piety. Cyklus siedmich
Lyrický debut rodáka z Liptovského Mikuláša (ročník 1981), ktorý básnicky vyrastal pod „krjelami“ Ivana Laučíka a Anny Ondrejkovej. V jeho poézii sa jazyk tradície synteticky mieša s jazykom nových technológií, tradičná obraznosť so sviežou vizuálnosťou digitalizovanej súčasnosti. (Na VŠVU v Bratislave vyštudoval odbor vizuálne umenie.) Dosiaľ publikoval v časopisoch Weles, Dotyky, Romboid
Ferenčuhovej bytostne civilná, mestská poézia, špecificky citlivá a vnímavá voči spoločenským fenoménom, v básnickej knihe Imunita nadobúda výrazne fyzický, až fyziologický charakter. Dlhodobá autorkina fascinácia momentom prieniku cudzorodého a obrany pred jeho účinkami tu dostáva biologický až medicínsky tvar. Inovatívne pracuje s tradíciou písania ako terapie, no posúva ho predovšetkým smerom
Výber z poetickej tvorby Bronislavy Volkovej (nar. 1946 v Děčíne) je ukážkou potenciálu slova, ktoré dokáže byť tvrdé, jasné aj ostré ako žula, ale aj jemné, mäkké a všeobjímajúce ako voda. V autorkinom rukopise zaujme hravosť formy i jazyka a ľahkosť, s akou dokáže previazať jednotlivé metafory do básnického celku. Výsledné obrazy predstavujú galériu umeleckých koláží, zatiší, miestami v
Zbierka básní nositeľa Nobelovej ceny Czesława Miłosza, ktorú napísal v poslednom období svojho tvorivého obdobia. A prečo? "Aby som konečne mohol povedať, čo sa vo mne skrýva. / Vykríknuť: ľudia, klamal som vás, / rečami, že to vo mne nie je, / zatiaľ čo TO tam bolo vždy, vo dne i v noci," vyznáva sa v titulnej básni autor, ktorý bol okrem básnického jazyka vybavený teologickým sluchom, a
V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkom Jána Buzássyho. V európskom priestore by sme mohli ako jeho inšpiračný vzor identifikovať hlavne tvorbu Zbigniewa Herberta, ktorého prekladal.
Výber z básnickej tvorby medzinárodne oceňovanej súčasnej chorvátskej poetky v preklade Karola Chmela. Dorta Jagić (1974) nahradila trpkú básnickú skúsenosť deväťdesiatych rokov minulého storočia novým uplatnením poetického humoru, ironických gest, mimoriadne plastickou metaforikou a voľnými asociáciami. Vo svojich veršoch akoby sa chcela jednoznačne vyhnúť nedôstojným témam charakteristickým pre
Spev o mne, úvodná báseň zo zbierky Walta Whitmana Steblá trávy (1855), sa považuje za jednu z najvýznamnejších básní v americkej literatúre. Táto nadčasová báseň o demokracii a fantázii, o živote a smrti, o úžasnej skúsenosti človeka so svojou vlastnou existenciou v mnohých ohľadoch doteraz podnecuje našu zvedavosť. „Ide vlastne o lyrický epos (niekoľko častí je vyslovene epických),
Nová básnická zbierka poprednej slovenskej poetky Anny Ondrejkovej, ktorej poézia je večne sa hojaca nezahojiteľná rana sveta, láska vo všetkých podobách, svetlo v hlbočine volania. Jej tvorba patrí k tomu najpozoruhodnejšiemu, čím sa môže slovenská literatúra v posledných desaťročiach pochváliť. Súčasťou knihy je štúdia, ktorej autorkou je Ivana Hostová.
Je pacient stredobodom pozornosti? Určite nie. Najprv sa musí poslúžiť celkom iným záujmom. Gunter Frank, všeobecný lekár s dvadsaťročnou praxou, žaluje: Mnohí pacienti sa systematicky stávajú obeťami škodlivej medicíny. Hoci veľa lekárov a zdravotných sestier robí to najlepšie, čo vie, neetické mechanizmy medicínskej praxe čoraz častejšie presadzujú škodlivú medicínu. Namiesto toho, aby sme
Básnické pretlmočenie známej rozprávky o stratenej rukavičke, v ktorej nájdu úkryt rôzne zvieratká, prináša regeneráciu a rehabilitáciu epického živlu v poézii pre deti. Kuniakovo narábanie so slovom je príkladné a inšpiratívne. Je to bravúrna slovesná práca, ktorá načiera do ľudového podložia slovenskej reči, živelne, a pritom disciplinovane narába s rytmom, brilantne rýmuje, vie vytvoriť
Pozoruhodná básnická zbierka Zatajený Ignác je nateraz vývinovým zavŕšením básnickej tvorby Ladislava Ignáca Lajčiaka, básnika žijúceho a tvoriaceho v Černovej pri Ružomberku. Poeticky a vizuálnymi novotvarmi nadväzuje na zbierku Milujem Ťa láskou večnou. Mnohé básne sú venované, a to buď historickým osobnostiam (Hlinka, Bjornson) alebo obľúbeným básnikom (Strmeň, Rúfus) či básnickým priateľom