Eva Strömová vstúpila do švédskej literatúry v roku 1977 ako praktická lekárka. Jej civilné povolanie výrazne ovplyvnilo tak témy, ktorými sa zaoberá, ako aj jej básnický jazyk.
Mila Haugová (1942) začínala v roku 1980 Hrdzavou hlinou. O niekoľko rokov neskôr už jej poézia „pomaly zarastá striebrom a zelenou s trochou červenej / hrdze“. Až sa napokon farba hliny v Cetonii aurata (2013) zaskvie zlatou a celý alchymistický proces jej písania akoby sa tak zavŕšil. Spôsob básnenia Mily Haugovej je nevyčerpateľný (a nevyčerpávajúci).
Octavio Paz (1914 - 1998), nositeľ Cervantesovej ceny (1981) a Nobelovej ceny za literatúru (1990), je autor impozantného diela, ktoré zahŕňa básne, eseje, jednu divadelnú hru a básnické preklady. Mnohí ho pokladajú za jedného z najvplyvnejších básnikov 20. storočia. Programové úsilie o modernú podobu básne sa u neho spájalo s neustávajúcim inovačným úsilím.
Autorská spolupráca maliara Jána Kudličku a básnika Juraja Kuniaka, vrátane grafika Pavla Chomu, prebieha už niekoľko rokov – ich prvým spoločným projektom bola rozsiahla monografia dokumentujúca tvorbu Jána Kudličku Mystérium krajiny / Mystery of Landscape.
Lyrický debut rodáka z Liptovského Mikuláša (ročník 1981), ktorý básnicky vyrastal pod „krjelami“ Ivana Laučíka a Anny Ondrejkovej. V jeho poézii sa jazyk tradície synteticky mieša s jazykom nových technológií, tradičná obraznosť so sviežou vizuálnosťou digitalizovanej súčasnosti. (Na VŠVU v Bratislave vyštudoval odbor vizuálne umenie.
Ferenčuhovej bytostne civilná, mestská poézia, špecificky citlivá a vnímavá voči spoločenským fenoménom, v básnickej knihe Imunita nadobúda výrazne fyzický, až fyziologický charakter. Dlhodobá autorkina fascinácia momentom prieniku cudzorodého a obrany pred jeho účinkami tu dostáva biologický až medicínsky tvar.
Výber z poetickej tvorby Bronislavy Volkovej (nar. 1946 v Děčíne) je ukážkou potenciálu slova, ktoré dokáže byť tvrdé, jasné aj ostré ako žula, ale aj jemné, mäkké a všeobjímajúce ako voda. V autorkinom rukopise zaujme hravosť formy i jazyka a ľahkosť, s akou dokáže previazať jednotlivé metafory do básnického celku.
Zbierka básní nositeľa Nobelovej ceny Czesława Miłosza, ktorú napísal v poslednom období svojho tvorivého obdobia. A prečo?
V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkom Jána Buzássyho.
Výber z básnickej tvorby medzinárodne oceňovanej súčasnej chorvátskej poetky v preklade Karola Chmela. Dorta Jagić (1974) nahradila trpkú básnickú skúsenosť deväťdesiatych rokov minulého storočia novým uplatnením poetického humoru, ironických gest, mimoriadne plastickou metaforikou a voľnými asociáciami.
Spev o mne, úvodná báseň zo zbierky Walta Whitmana Steblá trávy (1855), sa považuje za jednu z najvýznamnejších básní v americkej literatúre. Táto nadčasová báseň o demokracii a fantázii, o živote a smrti, o úžasnej skúsenosti človeka so svojou vlastnou existenciou v mnohých ohľadoch doteraz podnecuje našu zvedavosť.
Nová básnická zbierka poprednej slovenskej poetky Anny Ondrejkovej, ktorej poézia je večne sa hojaca nezahojiteľná rana sveta, láska vo všetkých podobách, svetlo v hlbočine volania. Jej tvorba patrí k tomu najpozoruhodnejšiemu, čím sa môže slovenská literatúra v posledných desaťročiach pochváliť.
Je pacient stredobodom pozornosti?
Básnické pretlmočenie známej rozprávky o stratenej rukavičke, v ktorej nájdu úkryt rôzne zvieratká, prináša regeneráciu a rehabilitáciu epického živlu v poézii pre deti. Kuniakovo narábanie so slovom je príkladné a inšpiratívne.
Pozoruhodná básnická zbierka Zatajený Ignác je nateraz vývinovým zavŕšením básnickej tvorby Ladislava Ignáca Lajčiaka, básnika žijúceho a tvoriaceho v Černovej pri Ružomberku. Poeticky a vizuálnymi novotvarmi nadväzuje na zbierku Milujem Ťa láskou večnou.
Autorská kniha Lamium album predstavuje ďalší z vydarených knižných artefaktov dvojice Kuniak & Kudlička. Básnik a výtvarník tentoraz nanovo objavujú tému piety. Básnický text spojený s koncíznym a emotívnym výtvarným výrazom sprievodným slovom doplnil Daniel Hevier. Štvorjazyčné vydanie (slovenský, poľský, nemecký, anglický jazyk).
Pôvabná knižka Mávnutie krídel s podtitulom 42 slovenských haiku je neprehliadnuteľná z hľadiska formy aj obsahu. Nenápadná, ale pôsobivá väzba, decentná grafická úprava Pavla Chomu a nevtieravé ilustrácie Jána Kudličku vytvárajú vkusný artefakt.
Básne, v ktorých je oveľa viac bielej ako čiernej. Písané vo chvíľach, keď "začínaš rozoznávať... presný počet stebiel trávy na horizonte". S uchom priloženým "k vlastnému horiacemu srdcu". Básnický debut autorky, pre ktorú byť súčasná, znamená hlavne byť prítomná.
James Wright (1927-1980), výnimočný hlas americkej poézie druhej polovice 20. storočia. V čase, keď jeho generační druhovia, beatnici, písali hlučnú, až škandalóznu poéziu, ponúkol svoje tiché, krehké verše, ktoré si postupne získavali uznanie odbornej kritiky i srdcia čoraz väčšieho počtu čitateľov.