Pôvod názvu najdlhšej slovenskej rieky údajne pochádza od slova vagus, čo znamená blúdivý, túlavý. Po dlhom putovaní sa Váh na juhu Slovenska zmenil na mohutnú rieku, ktorá križovala aj dôležité dopravné cesty. Na jednom z brodov starej obchodnej trasy pre dovozcov soli z rakúskeho Hallstattu vzniklo mesto Šaľa a dostalo názov z latinského salis, teda soľ. Začala sa písať dnes už tisícročná his-tória spolužitia rieky a jej obyvateľov, ktorá dodnes prináša úžitok i potešenie. V meste je prístav, ktorý využívalo Duslo, a rekreačná a oddychová zóna v medzihrádzovom priestore, kde sa nachádza lesopark s náučným chodníkom. Návštevníkov prekvapí svojou históriou a modernou tvárou zároveň. Príjemné prostredie plné zelene, špecifická atmosféra rieky Váh a priateľskí ľudia, právom hrdí na svoje mesto, sú prísľubom jedinečných zážitkov a spomienok. Centrom mesta je Námestie Svätej Trojice, osou je Hlavná ulica, ohraničená rímskokatolíckym kostolom a sochou Svätej Trojice, mestským úradom a okresným úradom. Návštevníkov zaujmú aj architektonické pozoruhodnosti. Renesančný kaštieľ akoby z oka vypadol palácu vo Veľkej Bytči. Budova bola pôvodne vodným hradom, postaveným pravdepodobne na starších základoch v 15. storočí. Prvý raz sa totiž opevnený objekt v Šali spomína v roku 1297 v listine kráľa Ondreja. Stavba postavená podľa plánov architekta Syrotha Kiliána z Milána je vernou kópiou paláca rodiny Thurzovcov. Kaštieľ je poschodový opevnený štvorkrídlový objekt s kruhovými obrannými baštami na nárožiach. Nádvorie je lemované arkádovými chodbami a nad vstupom na priečelí je štvorhranná veža so strieľňami. Harmincova budova, v ktorej momentálne sídli Okresný úrad v Šali, patrí tiež k dominantným budovám mesta na Hlavnej ulici. Už desaťročia ju Šaľania takto volajú a pod týmto názvom ju nájdeme aj v odbornej literatúre. Milan Michal Harminc, rodák z obce Kulpin pri Báčskom Petrovci v Srbsku, patril k takzvanej prvej generácii slovenských architektov a podpísal sa pod vyše tristo budov v Európe. Jedným z najväčších turistických lákadiel v Šali je Dom ľudového bývania postavený v roku 1730. Dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou zachovávajúcou pôvodnú architektúru, ktorá predstavovala domy zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne omazalo hlinou zmiešanou s plevami. Strecha bola z tŕstia. Dodnes je dom symbolom spätosti obyvateľov mesta s okolitou prírodou a vodným svetom. Život v Šali plynie ako Váh, pokojný a široký. Všade cítiť závan vzdialeného mora a ten zvláštny po-cit, ktorý krajine prináša rieka.
V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.
