Stanislav Kaľavský (*6. 2. 1971) nie je v slovenskej literatúre nováčikom. Po básnických zbierkach nebo pieklo (2009) a zbierka z pierka (2014) ponúka čitateľovi zbierku cestopisov Čas na priestor. Rodák z Liptovského Mikuláša cestuje po celom svete, lozí po horách, potápa sa vo vodách, mapuje prírodu, zoznamuje sa s domácimi.
Cestovanie je pre mňa zmena vzduchu, zmena jedla, zmena hygieny, akoby som sa na istý čas, keď vyrazím na cestu, stal trochu iným človekom, akým som doma, obklopený optimálnymi životnými podmienkami. Hlavná zmena je však v tom, že som medzi inými ľuďmi, ocitnem sa v ich príbytkoch, v improvizovaných dopravných prostriedkoch, v ktorých sa miestni so mnou delia o spoločný priestor, oveľa intímnejší, na aký som zvyknutý u nás. Spoznávaním ich životných podmienok, kultúry, zvykov a v rozhovoroch s nimi získavam vedomosti a skúsenosti, ktoré sú trochu odlišné od tých, ktoré som nadobudol u nás. Ale napokon, aj navzdory rozdielom v živote ľudí v rôznych častiach sveta, zisťujem, že ľudia sú si viac podobní ako rozdielni, že múdrosť je univerzálna a múdrosť Indiánov sa veľmi podobá africkej múdrosti alebo múdrosti ľudí v Ázii, ktorá čoraz viac preniká aj k nám do Európy. Cestovanie chápem ako približovanie sa k všeobecnej múdrosti.
