Kniha plná fantázie prináša 24 vianočných príbehov na každý deň od 1. do 24. decembra. Jej hlavnými hrdinami sú traja králi, ktorí najskôr nasledovali nesprávnu hviezdu, no teraz začínajú kráčať po ceste nádeje a očakávania. Počas svojho putovania stretávajú mnoho ľudí, medzi nimi aj Máriu, Jozefa či pastierov. Do cieľa dorazia 24. decembra večer a zaklopú na dvere...
Kniha talianskej autorky Beatrice Masiniovej je vhodná pre deti od 6 do 12 rokov, ale v´daka nádherným ilustráciám Angely Marchettiovej zaiste priláka i menších čitateľov.
Blížia sa Vianoce a ženy okolo jasličiek – ako vždy – pripravujú malý darček pre Dieťa. Niekedy ide o plod ich práce, niečo, čo urobili vlastnými rukami: koláčik, syr, prikrývka utkaná z najjemnejšej ovčej vlny. Také obyčajné veci. Ale v tomto roku si mlynárka, ktorá obyčajne pripravovala výborný suchý chlieb na dlhé cesty, napríklad do Egypta, povedala: „To Dieťa prišlo na svet len tak, na slame. Jeho mama je veľmi mladá a neskúsená, nestihla mu pripraviť ani výbavičku. Zavinula ho do čistého plátna a hotovo. Dieťa predsa potrebuje aj svoje maličké oblečenie.“ Pripravila obvyklý chlieb, ale namiesto toho, aby ho zabalila do palmových listov a ponúkla ho ako dar, šla do mesta a vymenila ho za šatočky z ľahkej bavlny s farebnými pásikmi. Prišlo to na um aj pastierke husí. Ona obyčajne šila prikrývku podšitú husím perím. „Ale to Dieťa nemá nič na hlavu,“ povedala si. „Novorodenci majú krehké hlavičky. A zhotovila takú istú prikrývku z peria. Namiesto toho, aby ju ako obyčajne stočila,
zviazala pásmi a pripravila na darovanie, zaniesla ju do mesta a vymenila za maličkú čiapku z oranžového hodvábu, čo bola jej obľúbená farba.
Bol to teda rok obliekania: niekedy sa stáva, že tú istú myšlienku majú rôzni ľudia, akoby putovala povetrím. Predavačka vajec zamenila svoje vajcia za malé nohavice z ľahkého bieleho organtínu; ovocinárka zasa zamenila svoje obvyklé sušené jabĺčka za červený zamatový kabátik; kvetinárka vymenila liečivé byliny, ktoré dávala Márii do vrecka, za topánočky z jemnej vlny. Tieto Vianoce bolo Dieťa najoblečenejším dieťaťom na svete.
Mária ocenila všetky tieto dary, najmä úmysel. Darkyne mysleli na to, že Dieťa musí byť v teple a prikryté a má mať krásne vecičky na oblečenie, nie iba akýsi čistý zdrap. Mária obliekla Dieťa do všetkých tých vecí, ktoré dostalo, a v tých šatočkách z ľahkej bavlny, v malých bielych nohaviciach, v červenom zamatovom kabátiku, v čiapočke z oranžového hodvábu a topánočkách z jemnej vlny urobilo veľký dojem.
Škoda, že toho roku neboli nablízku putovní maliari. Čudné, lebo zvyčajne tam boli každý rok aj dvaja-traja. Tým sa zároveň vysvetľuje, prečo je toľko obrazov Márie, Jozefa a Dieťaťa a prečo sa všetky od seba líšia: každý rok sa pri jasličkách niečo zmenilo. No i tak je škoda, že nikto nenamaľoval Dieťa, keď bolo také dobre oblečené, lebo zvyčajne ho vidíme len v obvyklých plienkach, pod prikrývkou, alebo natesno zavinuté v pásoch plátna.
