Pavol Dobšinský je fenoménom slovenskej literatúry a kultúry, zhodne konsťatovali literárni kritici Alexander Matuška a Ján Števček. Ani po 50 rokoch od prvého vydania vo vydavateľstve nestratil nic zo svojej aktuálnosti a poetickej krásy. Oslovoval a vychovával generácie v minulých storočiach a púta pozornosť aj dnes. Vytvára pevné puto medzi starými rodičmi, rodičmi a deťmi, provokuje k rozhovorom a vštepuje čitateľom morálne zásady zo slovenských rozprávok. Večný zápas spravodlivosti, ľudskej zloby a statočnosti, víťazstvo dobra nad zlom utvrdia detskú dušu vo viere, že sa oplatí bojovať.
Prostonárodné slovenské rozprávky nás navyše unášajú do ríše fantázie, v ktorej môžeme snívať svoj vlastný sen a stať sa hrdinom. Nádherné tátoše, hrdí, ale aj zbabelí panovníci, rozmaznané princezné aj čerti, Zlatovlásky a Janíčkovia, všetci bojujú o našu naivnú priazeň, ktorá je privilégiom detstva.
Keď sa vrátime k Dobšinskému v dospelosti, očarí nás reč, v ktorej sa znásobila plnosť a krása slova v jeho jednoduchosti, a predsa monumentálnosti. Vo zvukovej podobe a abecede rytmu Dobšinského rozprávok nájdeme všetko - mäkkosť a ráznosť, pohyb i trvanie, otázku i odpoveď, hnev a upokojenie, celistvý odraz nášho života. Reč, čo vdýchol rôznorodým rozprávkam, plynie ako čistý a priezračný prúd, ktorý nám pred očami kreslí neskutočný mámivý svet.
