Lebo musím!

Volám sa Oliver. Mám šesť rokov a mamu. Nie takú obyčajnú. Moja mama je spisovateľka. Píše knihy pre deti. Najradšej také veselé. Vravia deti. Ja ich nepoznám, lebo čítanie neznášam. Pravda je, že ja mám rád rozprávky o drakoch. A o neposlušných chlapcoch. A tiež o autách a vlakoch. Samého ma však čítať naozaj nebaví. Život so spisovateľkou je úplne obyčajný. Mama normálne varí a perie a upratuje. A tiež kričí, keď niečo vyvediem. Píše doma, ale ja neviem kedy, lebo som buď v škole alebo spím. Jediné, čo na tom jej spisovateľovaní neznášam, je to, že niekedy odchádza z domu. Zatiaľ to nerobieva často, lebo keď odchádza, je mi do revu a jej tiež. Vraví, že chodí na besedy. Vraj deti, ktoré jej knihy čítajú, ju chcú vidieť aj naživo. Mne zatiaľ ani nenapadlo vidieť nejakého spisovateľa naživo. Ale takého živého draka, toho by som vidieť chcel.