„Neplač, dítě moje, každá žena je otrokyně, a s tebou to nebude jiné.“ Život našich prababiček na vesnici měl daleko k idyle. Pár let po narození je čekala dřina od úsvitu do soumraku a závislost na rozhodnutích otce nebo manžela. O jejich těžké práci se v učebnicích dějepisu nepíše, přestože právě ony dokázaly najít sílu a podpořit vzdělání svých dcer, aby měly lepší osud než ony samy – a
Neuvěřitelný příběh Čecha, který utekl z komunistické vlasti a stal se pašerákem v Nepálu a Indii. Začínal převážením rádií a zlatých cihliček v tašce nebo spolknutých drog a svou kariéru skončil „husarským kouskem“ – odesíláním celých kontejnerů s hašišem do Evropy. V této knize se dozvíte: - kudy vedla Václavova cesta k pašeráctví - jak fungovala mezinárodní pašerácká komunita v
„Všetko bolo iné a presne to chceli – a predsa bolo všetko akosi úplne rovnaké.“
Dvanásteho apríla 1961 sa Jurij Gagarin stáva prvým človekom vo vesmíre a Sovietsky zväz oslavuje jeden zo svojich najväčších úspechov. Za obrazom sebavedomej svetovej veľmoci sa však postupne odhaľujú rozpory, ktoré v nasledujúcich desaťročiach prispejú k jej rozpadu. Odvrátená strana Zeme od ruského novinára a spisovateľa Michaila Zygara ponúka pohľad na moderné dejiny Ruska a Sovietskeho zväzu
Odišli z dediny za lepším životom. V mestských domácnostiach ich však čakala ďalšia podoba neslobody. Kniha Slúžky pre všetko od Joanny Kuciel-Frydryszak odkrýva zabudnuté osudy žien, ktoré pracovali ako domáce slúžky v poľských mestách. Autorka nadväzuje na svoju úspešnú knihu Sedliačky a prostredníctvom historických prameňov a skutočných ľudských príbehov približuje každodenný život žien
Prečo veľká časť ruskej spoločnosti podporuje autoritársku moc aj napriek jej ničivým dôsledkom? Poľský novinár a analytik Kuba Benedyczak sa v knihe Diagnóza: Rusko. O Rusech za časů putinismu pokúša porozumieť politickému a spoločenskému mysleniu súčasného Ruska. Na základe vlastných skúseností z krajiny, historických súvislostí a analýzy ruskej spoločnosti skúma korene imperiálneho uvažovania,
Na vrcholoch stáli slávni dobyvatelia. Za nimi však kráčali ľudia, ktorí niesli náklad, poznali hory, zachraňovali životy a neraz obetovali vlastný. Ich mená sa do veľkých príbehov horolezectva často nedostali. Až teraz vystupujú z tieňa. Dejiny dobývania Himalájí boli celé desaťročia rozprávané najmä prostredníctvom západných expedícií a horolezcov, ktorých mená sa po úspešných výstupoch
Nie všetky jazvy dejín nájdeme v učebniciach. Niektoré zostali vpísané do krajiny, pamäti a života ľudí, ktorým vzali domov. Páni nás sem presídlili od Elin Anny Labby je oceňovaná reportážna kniha, ktorá odhaľuje jednu z najmenej známych kapitol moderných severských dejín – násilné presídľovanie pôvodných obyvateľov severu, Sámov. Autorka prostredníctvom autentických spomienok, listov,
Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami. Alebo sú príliš cudzie. Skrátka – nepoznáme ich. Tri krajiny Južného Kaukazu, Arménsko, Azerbajdžan a?Gruzínsko medzi ne celkom určite patria. A?je to škoda, lebo spoznať ich osobitosť, históriu a?kultúru určite stojí za to. Ideálnym sprievodcom po tomto regióne môže byť kniha Wojciecha Góreckého Prípitok na predkov. Len
Bol Ľudovít Štúr skutočne taký, ako ho poznáme z učebníc dejepisu? Alebo sa za obrazom národného hrdinu ukrýva oveľa zložitejší a ľudskejší príbeh? Maďarský historik József Demmel prináša originálny a podnetný pohľad na jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Namiesto idealizovaného obrazu národného buditeľa predstavuje Štúra ako človeka z mäsa a kostí – s vlastnými
Cigary, salsa a rum. Ale tiež potravinová kríza, bieda a všadeprítomná ozvena revolúcie, ktorá v skutočnosti žije už len v sadrových kulisách a v hlavách ľudí opantaných propagandou. Bienvednido a Cuba! Vitajte na Kube! V podaní slovenskej reportérky Kristíny Böhmer to však nebude sterilná dovolenka v prímorskom letovisku, ale dobrodružná cesta naprieč ostrovom i jeho komplikovanými dejinami.
Skutočné srdce Európy bije na Spiši. Tam, kde sa stretáva a prelína osem rôznych kultúr. Tam, kde sa adresa domu za celé storočie nezmenila, no napriek tomu sa ocitol v štyroch rôznych štátoch. Tam, kde hranica predstavuje skôr ľudskú skúsenosť, než čiaru na mape. Dohody mocných. Posuny hraníc. Presídľovania ľudí. Náboženské obmedzenia. To všetko formovalo tvár dnešného Spiša. A tiež
Jedno obyčajné ráno na Západnom brehu Jordánu. Jeden celkom obyčajný deň, ktorý obnaží všetky zložité otázky izraelsko-palestínskeho spolužitia. Teda presnejšie – konfliktu. Hlavný hrdina Ábid na vlastnej koži zakúsi, čo znamená predierať sa kafkovským labyrintom izraelskej byrokracie. Nechce pritom nič viac, len vedieť, či jeho syn prežil tragickú nehodu autobusu plného škôlkarov. Výnimočný
Země zaslíbená – ale komu? Západní břeh řeky Jordán měl podle dohod z Osla tvořit součást území pod Palestinskou národní správou. Izrael ale začal podporovat vznik osad, které spolu s hlídkujícími vojáky omezují a vytlačují palestinské obyvatele a zásadně proměňují krajinu. Zelené kopce zalévá beton. Pak vyrůstá zeď. To se odehrává před našima očima během sedmi vycházek nejznámějšího
Ještě nedávno se bez nich žádná lépe situovaná domácnost neobešla. Zatopit, nanosit vodu, uvařit, nakoupit, vyprat – to všechno a mnohem více měly každý den na starosti služky. Jejich těžká práce byla neviditelná. Podřízené postavení chudých žen nikoho nenapadlo zpochybňovat. Možná, že právě vaše prababička podobně jako stovky jiných dívek opustila svou početnou rodinu vesnici, aby jí ulehčila, a
Zúfalí ľudia píšu prezidentovi Tisovi. Žiadajú ho o pomoc. O záchranu života. A čo na