Raffael, maliar v Ríme

Raffael, vlastným menom Raffaello Sanzio, známy aj ako Raffaello Santi, bol taliansky renesančný maliar a architekt florentskej školy v období vrcholnej renesancie.

Strop v Sixtínskej kaplnke patrí k priam ikonickým majstrovským dielam renesancie.
V románe Raffael, maliar v Ríme sa príbeh jeho tvorby zobrazuje originálnym spôsobom: očami Michelangelovho najurputnejšieho rivala, mladého, krásneho, brilantného maliara dokonalosti Raffaela Santiho.

Raffael osirel v jedenástich rokoch. Rozhodol sa, že dodrží sľub, ktorý dal otcovi na smrteľnej posteli, a stane sa najväčším umelcom v dejinách. Lenže stať sa najlepším znamená poraziť geniálneho sochára, tvorcu Dávida Michelangela Buonarottiho. Pápež Július II. povolá oboch umelcov do Ríma a tým podnieti ich húževnaté súperenie. Michelangelo maľuje strop v Sixtínskej kaplnke a Raffael zdobí pápežove súkromné apartmány. V maľbe sa usiluje o dokonalosť a zápasí s vlastným nepokojným vnútrom, so zúfalou ctižiadosťou, paralyzujúcim strachom z nedokonalosti aj s nevyhnutnou samotou. Na tejto púti sa spriaha s kardinálmi, túla sa po ruinách starovekého Ríma a zamiluje sa do pekárovej dcéry, ktorá si zarába ako prostitútka a stáva sa jeho múzou.

Kniha Raffael, maliar v Ríme je zasadená do pestrého prostredia, oživená zaujímavými postavami a vyznačuje sa fascinujúcim dejom, v ktorom sugestívne ožívajú títo dvaja renesanční majstri a bok po boku kráčajú temnými sieňami Vatikánu.