Gizela Munková patrila do židovsko-kresťanskej rodiny. Na jar roku 1945, na sklonku druhej svetovej vojny, zahynula ako zajatkyňa nemeckých koncentračných táborov. Rovnako ako jej syn Juraj, manžel František a starší syn Tomáš, ktorý bol jezuitským novicom. Mala štyridsaťštyri rokov.
Druhý svazek Polska literárního je svodem fejetonů o polských spisovatelích a polské literatuře. Podobně jako v předchozím svazku autor klade důraz také na český literární kontext, který nějakým způsobem pronikal do polského (Antal Stašek, Jaroslav Hašek).
Kniha je věnována životu a dílu nejvyššího představitele českobudějovické diecéze v letech 1920–1940. Biografii biskupa Šimona Bárty (1864–1940) zasazuje do širšího kontextu náboženských a společenských poměrů v českých zemích i do souvislostí proměn katolické církve a papežství sklonku 19. a první třetiny 20. století.
„Můj milý Poirote, ve skutečnosti to s vámi bylo často vážně k uzoufání. Ale díky Vám, drahý Hercule, se konečně mohu nazývat spisovatelkou.“ Jaký byl osud a skutečná tvář Královny detektivek, jejíž knihy znají čtenáři všech generací po celém světě?
Paměti devadesátiletého básníka, autora dvanácti sbírek, který začal publikovat až ve velmi zralém věku. Soukromé i veřejné dějiny od druhé světové války po součast nost. Historie všedního dne pražského intelektuála na pozadí velkých dějinných zvratů.
Rozhovor so saleziánom Pavlom Dzivým Ponorme sa do radostného príbehu, ktorý sa pred nami otvára. Ďakujem za dar dôvery, ktorý som mohol požívať na spoločnej ceste za povolaním po boku môjho spolubrata saleziána kňaza Paľa „Dzivouša“. Skutočnú krásu často uvidíme až neskôr.
Detstvo v okolí Avionu a priestor medzi Firšnálom, Šifbekom, Kollárkom a Račkom tvoria kulisu k rozprávaniu Tomáša Berku o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbiťákov, umelcov, flákačov z Korza, bohémov. Detí sporiadanej prvorepublikovej generácie, keď sa ešte doma hovorilo po česky, nemecky, maďarsky či po bulharsky...
,,Narodil sa s plačom. Asi preto, že mu dali meno, ktoré sa mu nepáčilo. Možno Jerguš, alebo Daniel? Nakoniec to bolo meno Vlastimil. Ale Vlastimil, nie je predsa meno pre chlapa. Alebo je?
Kniha o košickom historikovi Ondrejovi R. Halagovi (1918 – 2011) sa vyhýba životopisnému klišé. Nie je klasickou biografiou a nepribližuje život osobnosti od kolísky po hrob. Zameriava sa na kontroverzné úseky historikovho života. Často v rozpore so všeobecnou predstavou o Ondrejovi R.
Na jar v roku 1980 sa zišla skupina hudobných exotov, aby odohrala svoj úplne prvý koncert na študentskej párty v Athens v štáte Georgia. V priebehu nasledujúcich rokov ovládli svet s albumami ako Out of Time, Automatic for the People, Monster a Green. Expresívna hudba, tajomné texty a osobitý hudobný štýl R.E.M.
Obklopení jasnou oblohou a hlukom Ríma nikto nečakal, že nový pápež bude zvolený už v druhý deň konkláve. Ďalším prekvapením bolo, že je to Američan pochádzajúci z multikultúrnej rodiny. Pokojný a skromný misionár, ktorý oddane slúžil tam, kde to bolo potrebné. No jeho kroky postupne smerovali vyššie. Meno, ktoré zrazu pozná celý svet, vzbudzuje zvedavosť.
Držíte v rukách pokračovanie knihy Deti môjho srdca. Nájdete v nej ďalšie príbehy detí a rodičov, ktorých život poznačilo onkologické ochorenie. Svojou odvahou a odhodlaním bojovať inšpirovali autorku k tomu, aby v písaní pokračovala.
Čo sa skrýva za správou o onkologickom ochorení dieťaťa? Čo sa odohráva v životoch takto chorých detí a ich rodičov? Čo všetko musia podstúpiť?
Václav Hybš a Miloň Čepelka o svém knižním rozhovoru říkají: „My níže podepsaní jsme se během uplynulých měsíců, ba roků, scházeli a povídali si.
Milo ako mladý lekár prináša svojou knižkou svedectvo chudoby a utrpenia. Je skvelé vidieť mladého človeka, ktorý nerezignuje v bezmocnosti z toho, ako funguje svet a neuspokojí sa s fejsbukovými statusmi s lacnou kritikou svetových politikov, medzinárodných organizácií, či nadnárodných spoločností. Milo si vyhrnul rukávy a vybral si cestu poctivej a obetavej služby.
Ten Boomovci boli obyčajná holandská rodina. V máji 1942 ich požiadala o pomoc jedna židovská rodina, aby ich ukryli pred Gestapom. Otec Casper tenBoom súhlasil. Odvtedy v tajnej skrýši v ich dome zachránili mnoho ďalších židov a účastníkov odboja. Vo februári 1944 ich niekto udal. Gestapo uväznilo celú rodinu.
Autorka opět mapuje domy slavných osobností i těch neprávem pozapomenutých.
Když Ruth Handlerová vejde do jednací místnosti továrny na hračky, kterou spoluzaložila, a představí svůj nápad na novou panenku, jež se nepodobá žádné jiné, ví, do jak složitého úkolu se pouští. Světu může chvíli trvat, než na tuhle myšlenku přistoupí. V roce 1956 vypadají všechny panenky jako miminka, a holčičkám nezbývá než si hrát na maminky.
Hľadáte konkrétny titul?
Použite vyhľadávacie pole na vrchu stránky!